Múr

Asi to chcel Sartre povedať,

že pred smrťou sme si všetci rovní,

že si máme obliekať jeden kabát,

a uspokojiť sa s jednými topánkami,

žiť na hranici vedomia a nevedomia,

zmieriť sa s pokorou,

hoci to znamená napiť sa z kalichu šialenstva,

byť označený za slabocha a blázna,

a tak zachovať mier,

robiť zázraky,

aby človek

človeku

už nebol vlkom,

lebo ego je falošným poslom snov,

a v bezpečí si iba tu a teraz,

v tejto minúte,

nie tam,

kde dúfaš, že sa budeš pýšiť svojím perím,

pretože v skutočnosti,

vesmíru na tom vôbec,

ale vôbec nezáleží...