Písmo:
A-
|
A+
Asi to chcel Sartre povedať,
že pred smrťou sme si všetci rovní,
že si máme obliekať jeden kabát,
a uspokojiť sa s jednými topánkami,
žiť na hranici vedomia a nevedomia,
zmieriť sa s pokorou,
hoci to znamená napiť sa z kalichu šialenstva,
byť označený za slabocha a blázna,
a tak zachovať mier,
robiť zázraky,
aby človek
človeku
už nebol vlkom,
lebo ego je falošným poslom snov,
a v bezpečí si iba tu a teraz,
v tejto minúte,
nie tam,
kde dúfaš, že sa budeš pýšiť svojím perím,
pretože v skutočnosti,
vesmíru na tom vôbec,
ale vôbec nezáleží...
