Fenomén 21. storočia - strata hodnôt. Samota.

Cítime samotu, keď sme sami. A po nejakom čase,keď už sami nie sme, a keď nám spadnú ružové okuliare, znásobí sa. Ukončíme vzťah,vytvoríme nový. O nejaký čas príde ten škriatok škrabať na dvere našej duše opäť. Ešte by som dodala, že priveľa informácií, nad ktorými sa pýtame, či sú v dnešnej dobe normálne, je len vlastne mäsové ovplyvňovanie, ktoré nás núti strácať hodnoty a prispôsobovať sa .

Písmo: A^- | A⁺

Diskusia (5)

Fenomén 21. storočia - strata hodnôt.

Prečo sa v dnešnej dobe toľko vzťahov rúca a pribúda toľko singles ?
Prečo existuje efekt JOJO lásky ?
Spieva o tom aj Elán vo svojej pesničke " Neviem byť sám ".
Žijeme veďla nejakého človeka a zrazu si uvedomíme, že nás nepozná. Že nás nevidí, nevníma, nepočúva, že s nami nehovorí.
Alebo nie je podľa našich predstáv. Neskúšame s ním hovoriť, formovať ho, dávať. Alebo že je skvelý, ale čo ak práve na nás čaká ešte čosi celkom iné, zaujímavejšie, vzrušujúcejšie ? A začneme sa opäť cítiť sami. Tak sami, až nás to ženie preč.
A tak hľadáme... hľadáme a čo vlastne ?
Kým nájdeme niekoho, kto nám vyhovuje. Kto je podľa našich túžob, proste už taký, hotový.Aby to nebola makačka. A hlavne, z koho budeme do smrti paf :)

Predtým bola popredná hodnota spoločnosti rodina, a jej sa podriaďovala aj láska.
Šťastie rodiny bolo šťastie bezprostredné, a najdôležitejšie. K takým hodnotám nás viedla tradícia,
a vďaka týmto hodnotám mnohí z nás prežili šťastné detstvo a vďaka tomu ich prijali za svoje.
Čoraz viac sa však množia prípady klamstiev, nevier, rozvodov, rozchodov. Klasicky fungujúci
dlhodobý vzťah je skôr raritou ako samozrejmosťou. Nebolo by to tým, že sa ľudia vzdali lásky
ako takej.

Dnes sa do popredia dostávajú peniaze, karierizmus. Takisto jedinec, vplyvom liberalizmu
dôraz na individuum cíti v sociálnej sfére výrazne. Veľký vplyv zohral aj internet. Sociálne siete
nám predsa umožňujú nerušený kontakt s inými osobami, prípravu na neveru, na útek - veď chceme mať predsa to, čo ostatní.
Aj to, čo je na bilboardoch, v časopisoch. Alebo aspoň tomu podobné.

Zažiť veľa vzťahov, veľa sexu, mať to, či ono, čo je dnes predsa štandardné.
Chceme toho veľa zažiť, veď o čo sme horší od tých, ktorí nám rozprávajú SVOJE zážitky. Chceme vedieť, aké to je.

A sme naozaj horší ? Alebo len morálnejší ?

Čo by nám na to povedali tí, ktorých názory a rady boli pre nás jediné hodnotné - rodičia, prarodičia?
To znamená, že sa najskôr nepozeráme na seba.
Pozeráme sa na to, čo má ten druhý.
Cítime sa vyčlenení, ak to nemáme tiež.

Stojí nám teda sebectvo, klamstvá a sexuálne vzťahy za to, že vytvárame tým pádom okolo seba
len ďalšiu neistotu ? Len ďalšie popieranie hodnôt ? Áno, a preto s radosťou ďalej degenerujeme spoločnosť a posielame tento odkaz ďalej, aby mali raz naše deti "šťastné dospievanie" a "trvácne vzťahy". A každý jeden odmietame za túto budúcnosť zodpovednosť, tú nech nesie dakto iný...ale kto ?

Nedokážeme vo svojej samote žiť už ani pre lásku, ani pre rodinu, pre spoločné šťastie.

Pochválili sa niekedy tí, ktorí nám nadávali do neskúsených tým, že stratili dôveru alebo niekoho o ňu obrali?

Sú tí ľudia dnes šťastní a žijú v šťastných, čistých zväzkoch ?

Pevne verím, že sú v dnešnom svete ešte ľudia, ktorí tradičné hodnoty vyznávajú, ktorí si
vážia vlastnú nevinnosť a vštepené hodnoty. Ktorí spolu hovoria, a nesedia za internetom alebo mobilom, aby si pripravili živnú pôdu pre útek, či neveru. Takí, ktorí sa podporia a formujú, namiesto toho, aby vzdávali vzťahy.