Táto každoročná paradajková vojna dokáže prilákať do útulného mestečka Buňol až 30 000 ľudí. Zažiť ju na vlastnej koži je zážitkom, na ktorý sa len tak ľahko nezabúda.
(foto:A. de Lorenzo)
Najtradičnejším spôsobom, ako sa tam dostať, je priletieť do Valencie. Práve odtiaľ smerujú húfy tínedžerov vlakom, minibusom či taxíkom do malebného Buňolu. Po menej ako hodine cesty zostanete trochu prekvapení, pretože taký obraz, aký sa vám naskytne, ste určite nečakali. Je takmer desať hodín ráno, všade hrá naplno muzika, ľudia sa zabávajú a sangria tečie potokom. Budíček, ako sa patrí. Zaujímalo by ma, čo si o tom v skutočnosti myslia domáci.
Ulice lemujú stánky s najrozmanitejším tovarom od plaveckých okuliarov až po jednorazové vodotesné fotoaparáty. Tomatinu si treba vychutnať naplno. Po niekoľkých osviežujúcich pohároch sa ľahko podgurážený dav začne pomaly premiestňovať k epicentru diania. Námestie sv. Luisa je miestom, odkiaľ sa to všetko začína. Uličky sú totálne preplnené a na balkónoch a vo výklenkoch okien sa potmehúdsky uškŕňajú miestni obyvatelia.
(foto:A. de Lorenzo)
Samotnému štartu ešte predchádza kuriózna predohra. V strede námestia stojí vysoký stĺp, na ktorom je zavesená tradičná šunka jamón serrano. Pokiaľ sa nenájde blázon, ktorý ju zvesí dole, dovtedy sa bitka nezačne. Treba upozorniť, že stĺp je natretý maslom, čo značne znepríjemňuje podmienky. Odvážlivcov, ktorí sa derú do ťažko splniteľnej úlohy, sa nájde viac ako dosť.
(foto:A. de Lorenzo)
Hneď ako je šunka zvesená, odznieva odpal rakety. Začína sa najbláznivejšia paradajková vojna na svete. Ulicami postupne prejde 5 kamiónov nesúc až 125 ton munície. Zvnútra korieb rozhadzujú rajčiny nadšení dobrovoľníci. Tie lietajú všetkými svetovými stranami. V tomto momente sa netreba nad ničím zamýšľať. Jediným cieľom každého je zmocniť sa rajčiny, zamieriť a odpáliť. Odporúča sa rajčinu pred vymrštením stlačiť, aby ste nespôsobili niekomu vážnu ranu. Treba byť extrémne ostražitý, pretože nikdy neviete, kedy vás kto zasiahne. Postupne už nesledujete, kam hádžete, ale hlavne, že hádžete.
O chvíľu sa okolité prostredie mení na more červeného neporiadku. Rajčiny sú na tričkách, vo vlasoch, vačkoch, v topánkach... skrátka všade. S tým sa však dalo rátať. Po hodinovom paradajkovom tornáde prichádza vykúpenie v podobe finálneho odpalu. Tomatina je na konci. Počas chvíle miestna upratovacia služba vyčistí ulice tak, ako keby sa tu pred niekoľkými hodinami nič nedialo. Ulice sa postupne vyprázdnia a Buňol sa vráti opäť do svojho každodenného stereotypu. Ale s nádejou, že o rok ho opäť čaká ďalšia paradajková bitka.
(foto:A. de Lorenzo)
