Výlet začal klasicky nepríjemným ranným vstávaním, o štvrtej je dokonca tma ešte i v Nórsku. Autom na letisko a lietadlom dve a pol hodiny na juh, pristávanie od azúrovo sfarbeného pobrežia, vitajte na provinčnom letisku v Nice.
Autobusom po pobreží, po trištvrte hodine a asi 15 km sme toho už mali dosť a vystúpili sme v malebnom Antibes. Posedeli sme na námestíčku s fontánami a cestou k moru nás prekvapil lejak s krúpami. Krásne sa blýskalo, pár sekúnd na to i rytmicky hrmelo a nebo hralo všetkými farbami (respektíve všetkými odtieňmi čiernej...)
Prešli sme sa po hradbách, zastavili sa zohriať na výbornej káve s mliekom v peknej luxusnej reštaurácii plnej snobov (vrátane nás:)) a pokračovali cez neporiadok na takmer opustenom trhovisku a uličky s tečúcou vodou (romantický pohľad na dvoch chlapov kráčajúcich mestom pod slnečníkom Algida) až k autobusovej stanici s akousi demenštráciou dôchodcov, ktorým lejak evidentne nevadil. My sme ho mali ale už plné zuby a tak sme sa presunuli autobusom ďalej do Cannes s čajkami, ktorým dážď evidentne nevadí...
Krúpy ustáli, ale dážď nie a začínala nám byť i zima. Predavačka so suvenírmi, u ktorej si priateľka kúpila sveter, tiež lámanou angličtinou potvrdila, že to je crazy.
Vyšli sme si na kopec do Notre Dame, spolu s čajkami sa pokochali výhľadom na mesto, nezabudli sa prejsť po červenom koberci pre všetky slávne celebrity a okomentovať tvar rúk nejakých tých ľudí od filmu otlačených po okolitom asfalte...
Ďakujem, ďakujem, za všetky ovácie ďakujem...
Pokračovali sme promenádou ponad pieskovú pláž, nad ktorou dokonca vyšlo i zubaté slniečko, k fotogenickému hotelu Carlton... všimnite si tie dve kupoly, nepripomínajú vám čosi? :)
Škoda, že v tomto hoteli už mali plno...
Mierne luxusnou Obchodnou ulicou sme sa vrátili na stanicu, tentokrát vlakovú so zaujímavo riešenou fasádou... nie, rokmi poučení sme už neutekali pred valiacou sa lokomotívou...
Nasýtili sme si žalúdky croissantami a obdivovali zapadajúce slnko spoza okien poschodovej lokálky. To, čo trvá autobusu skoro dve hodiny, zvládne vlak 4x rýchlejšie i drahšie.
A tak sme dorazili do centra Nice. Veľmi nice ale to mesto na nás nepôsobilo. Hlavná trieda od stanice k pláži rozkopaná, buduje sa električková trať. Promenáda popri kamennej pláži bola ale nádherne vysvietená a ponad ňu nalietavali lietadlá na neďaleké letisko... Romantika.
Po o hodinu skrátenej noci sme sa v nedeľu ráno vybrali do susedného štátu. Dvadsaťminútová jazda vlakom do krajiny podkopanej tunelmi a prešpikovanej výťahmi ako hlavným dopravným prostriedkom. Arrêt prochaine Monaco - Monte Carlo...
Úžasné, ako vie niekto postaviť mesto na takom jednom kopci tiahnúcom sa od mora.
Začali sme na 1. poschodí, parkami, vstup do exotickej záhrady sme ale vzdali, podľa obrázkov to tam vyzeralo na kaktusový záhon a vstup do jaskyne len so spievodcom a čakať skoro hodinu sa nám nechcelo. Zviezli sme sa na prízemie. Jarné slniečko sa opieralo do ovocia na stoloch trhovníkov a keďže sme neporušovali pravidlo, že v plavkách sa k Palácu princov nesmie, tak sme sa po schodoch vyštverali znova o poschodie vyššie.
Škoda, že sme o hodinu prepásli show výmeny stráží, to je tým časovým posunom... Preplietali sme sa po hradbách, nakukli do katedrály a zišli naspäť k moru. Pred jedným jachtárskym klubom sme objavili zaparkované auto so slovenskou ŠPZ, akosi nezapadalo do vozového parku domorodcov (väčšinou jazdia na džípoch, v zime to tu asi musí byť horšie než v Nórsku, prípadne na značkách mercedes, jaguár, porsche...) V prístave sa konala predajná výstava takýchto vozidiel, ktoré asi nikdy vlastniť nebudeme. Ako sme tak na ne závistlivo hľadeli cez plot, akýsi dobrodinec nám strčil do ruky vstupenky a mohli sme si ich ísť obzrieť a pohladkať i zblízka. Celkom chápem, prečo je tak veľký rozdiel vo vozovom parku v Nórsku a Monte Carle. Príklad? Najlacnejšia škodovka v Arktíde stojí viac ako tento čierny zázrak v Monaku...
Obhliadli sme ešte lodný park v miestnom prístave a hor‘ sa do kasína. Dokonca nás i pustili dnu. Do vestibulu. Do herní sme boli predsa len mierne nevhodne oblečení a finančne zabezpečení...
Trošku ma sklamalo WC, bezdverový prístup, takže som bol stojac pri pisoári na očiach všetkým naokolo prechádzajúcim ženám :)
Ostával už len návrat do Nice, prehliadka mesta za denného svetla (za večerného svetla bolo krajšie), tradičný nákup vo francúzskej pekárni a letecký návrat do mrazivého Nórska, pol hodinu pred polnocou nás vítali mínus dva stupne...
Dobrú noc.
