Streda 25.10.2006 Trinidad: Po klasických výdatných kubánskych raňajkách sme sa vybrali k cestovke, u ktorej sme si včera objednali dnešný výlet. Zišlo sa nás tam šesť. Okrem nás obyvatelia Londýna (jeden pár a jeden chalan k tomu) a Američan s poľským priezviskom.
Taxíkom do pohoria s najvyšším vrcholom prezývaným La Cuca (Pico de San Juan, 1156 m.n.m.). Naň sme sa ale neštverali. Kaskádovitou cestou s nádhernými výhľadmi sme sa dostali do akejsi vstupnej brány parku vo forme kúpeľov, budovy pripomínali tie naše z dôb hlbokého socializmu.
Po vystúpení z auta nás ovanul perfektný čerstvý vzduch. Prvýkrát nám bola na Kube zima. To sme teda nečakali. Domorodá sprievodkyňa, ktorú sme tam vyzdvihli, vyzerala, že dosť trpí...
Čakal nás asi 2,5 km trek k vodopádu Salto del Caburní (a naspäť, žiaľ, po tej istej trase, to akosi nemám v láske). Pohodička, z kopca i do kopca, nejaké tie rebríky, naokolo kvetena ako u nás doma v kvetináči a k tomu nejakí tí zberatelia...
...aby sme si mohli dať ráno poctivú šálku kávy.
Po pravde, Slovenský raj, ani Island to nebol, ale dobre padlo osviežiť sa v sprche 62 metrov vysokého cieľa našej cesty...
Konečne sme nemali pocit, že sa kúpeme v polievke a trošku otužovania nezaškodí.
Na spiatočnej ceste do Trinidadu sme sa ešte zastavili na nejakých tých view pointoch a tiež na obed s prekvapivo dobrou bravčovinkou. Tu sme rozoberali politickú situáciu v krajine, akože to asi s Fidelom naozaj vyzerá, keď ho už dlho nik nevidel (a ako to asi dopadne, keď začiatkom decembra nepríde na oslavu svojej 80-ky, ako to dopadlo, už všetci vieme...). A od našej sprievodkyne sme sa dozvedeli, aké je to ťažké pre Kubáncov cestovať. Ona ešte v živote (22 r.) nebola za hranicami svojej provincie. Smutné...
Po šiestich hodinách sme sa vrátili naspäť do mesta, vyštverali sa na vežu, dominantu mesta s trošku pochybným zábradlím...
...ale o to krajšími výhľadmi, ponad mesto až ku Karibiku, nakúpili suveníry a sadli si na nezabudnuteľný koktejl La Canchanchara.
Po zotmení sme nemohli neokúsiť nočný život, najprv živú muzičku sediac na schodoch v Casa Musica a potom ešte jednu v interiéri Casa de la Trova. Tá vonku bola živšia, ľudia sa viac bavili a tancovali, i keď väčšinou len Kubánci, predsa len, majú salsu v krvi:)
Príjemne unavení a ukoktejlovaní sme sa pokojne vrhli v ústrety poslednej trinidadskej noci...
