Taká divná zima.
Už to nie je mínus dvadsať z nórskeho vnútrozemia, na ktoré som bol zvyknutý... (aj keď na to sa dá asi ťažko zvyknúť)
V Bergene nasnežilo dvakrát,vždy tak na na dva dni. Cestári sa ani neunúvali vyraziť na cesty, keďpredpoveď bola pre nich taká priaznivá:-) Smola, že práve v taký jedenzasnežený deň sme museli vyraziť na cesty my. Ešte i na diaľnici bola asidesaťcentimetrová neujazdená biela vrstva... A na druhý deň všetko zmyldážď.
Dnes už je všetkonaokolo krásne zelené. Februárové jarné upratovanie na zubatom slniečku len v tričku.V noci spánok pri otvorenom okne. Prvé tohtoročné muchy. Do práce nie na snežnom, ale na obyčajnom skútri.
Niežeby mi tonevyhovovalo, len sa mi to akosi nezdá správne.
Možno mi chýba ten pocit, keď prídete domov, zapálite si v krbe, uvaríte čaj a pozerátespoza okna na padajúci sneh...
Chcelo to tedavyraziť za snehom do vnútrozemia. Tri hodiny vlakom do Geila. Údajne najkrajšia európska trať Bergen - Oslo. Kdesi napolceste je Geilo. A presne tamsme sa vybrali na konci januára i s lyžami. Výlet začal klasicky.Zrušený vlak. Železničiari dostali strach, že by sa naň skotúľala lavína.Našťastie ich za tri hodiny, kedy bol ďalší odjazd, strach prešiel.
A tak sme samohli konečne kochať spoza okna na zasneženú krajinu:-)
Snehomodrá idylka
Hádajte, je to východ, či západ slnka? :-)
Čosi sa sem nehodí...
Odstavené štvorkolky (stanica Hallingskeld)
Tak toto by som raz chcel i ja vyskúšať (zábavka vo Finse, pri stanici s najvyššou nadmorskou výškou,1222 m.n.m.)
(stanica Finse na spiatočnej ceste)
Jedno z najpopulárnejšíchnórskych lyžiarskych stredísk sa síce s tými alpskými nemôže porovnávať,ale nad Štrbským Plesom vyhráva na celej čiare:-)
Geniálny hotel s bazénom a saunou, možno trošku od ruky a možno trošku schovaný:-)
Kvantum zjazdoviek, príjemnéslnko a okrem nás skoro nik na svahu (vhodne zvolený termín od nedele dostredy). Prvé dva dni bol úžasný i sneh, škoda, že na tretí už primrzol.Pri jednom šmyku na vrchu svahu som sa zastavil až na jeho konci.
(fotené po samovoľnom zastavení, odhadom tak 200-250 metrov?)
Nevedel somubrzdiť. Chápem zúfalstvo šmýkajúceho sa horolezca, ktorý vie, že to je možno jehoposledný pád... U mňa to, chvalabohu, posledný pád nebol. Keďže rovnako akov Trondheime, ani v Geile ešte neobjavili posypový materiál,vyhodilo mi nohy do vzduchu na miestnej pešej zóne cestou na večeru. Kým z prvého pádu som bol mierne v šoku,druhý mi vyrazil dych a ešte i dnes ma pri prudších pohyboch bolí prisrdci... dúfam, že ho nemám zlomené:-))
Mestečko Geilo a náprotivný svah
Prekrásne údolia neobývané...
...i obývané (možno...)
