Začalo to kedysi vo februári, keď som v dennej tlači uvidel reklamu na vynovenú loď Stena Saga s tým, že „pošli sms, vyhráš“. Poslal som teda sms a vyhral...
V stredu pred Veľkou Nocou sme sa po práci nalodili s priateľkou na ten 10-poschodový plávajúci dom. Veková hranica bola 23 rokov, ale keďže nik sa nezdržoval kontrolovaním nejakých legitimácií, tak nebola núdza i o mladšie ročníky.
Dostali sme kajutu na 5. poschodí, čo bolo asi tak v polovici lode. V kajute bol cítiť cigaretový dym, z čoho sme neboli veľmi nadšení a tak sme požiadali takú milú švédsku loďušku (podľa vzoru letuška) o výmenu. Napriek tomu, že loď bola plná, podarilo sa jej to asi pol hodinu po vyplávaní z prístavu. V novej kajute bolo cítiť jedlo a tak sme usúdili, že im asi nefunguje klimatizácia...
Medzitým sme si vychutnávali na hornej palube stmievanie nad Oslom a potom sme sa vrhli na obhliadku lode. Začali sme tax-free shopmi a barmi a prekvapilo ma, ako ich bolo málo. Zato Nórov bolo na palube dosť a ešte sa celkom statočne držali triezvi. Niektorí hádzali guľami na zaujímavo riešenej bowlingovej dráhe, iní hádzali mince do automatov a ďalší hádzali do seba poháre s alkoholom.
Interiér lode bol celkom pekný, akurát v najväčšom bare to vypadalo, akoby im už neostali financie na plafón a na hornej palube nebola núdza o hrdzavé železné piliere.
Asi tých 60 miliónov nórskych bubákov, ktoré sa investovali túto zimu na renováciu lode, bolo málo.
Pred polnocou nás zmohla únava a zaliezli sme do kajuty, kde sme zaspali spánkom spravodlivých. O šiestej nás zobudil interný rozhlas, lepší budíček než mešita v Istanbule. Zvolával nás na raňajky. Nechali sme ich na dobročinné účely a vstali sme až o hodinu neskôr, keď sme cítili, že sme narazili na pevninu.
Vrhli sme sa do upršaného ľudoprázdneho Fredrikshavnu. Mali sme naň necelé 3 hodiny, ale už po hodine sme ho mali celý prebehnutý a tak sme si sadli do kaviarne na pravé dánske raňajky. Trošku ma trápilo, kde sú všetci tí Nóri z lode... našli sme ich, keď sme zaskočili do supermarketu.
O desiatej sme vytiahli kotvy na spiatočnú cestu. Trošku sa zdvihol vietor a celkom ma pobavilo, keď si jeden Nór chcel na recepcii kúpiť niečo na morskú chorobu a predali mu akýsi náramok...
S rozbúreným morom sa vo mne vzbúrili hormóny a tak sme znova zapadli do kajuty. Bolo to zaujímavé, pozerať sa pri milovaní na posúvajúcu sa krajinu (mihotajúce sa vlny) za oknom. Zaujímavejšie než vo vlaku:-)
Správne vyšťavení sme sa vyviezli výťahom do reštaurácie na obed formou švédskych stolov, keď sme sa už plavili na tej švédskej lodi. Pri vedľajšom stole trápila jedna nórska rodinka svoje deti štýlom Jedzte, keď to je zaplatené a i my sme tam strávili skoro hodinu. Zvyšok plavby sme potom trávili v spánku vo vodorovnej polohe...
Pri vystupovaní z lode sme narazili na pár domov sa vracajúcich plavčíkov, ktorí mali problémy s kinetikou a so žalúdkom, ale bolo ťažké posúdiť, či za to mohlo more alebo lacný alkohol...
