Inak sa toho veľmi nezmenilo...
Nóri sú ako ľudia veľmi zaujímaví. Navonok pôsobia tak trošku utiahnutým dojmom a niekedy je ťažké dostať sa pod povrch. Mám pocit, akoby boli namyslení z toho, akí sú skvelí. Napríklad ich nechuť vstúpiť do EU. Pocit nenechať si od nikoho diktovať. Nebyť toho, že narazili na ropu a plyn, boli by snáď najchudobnejším škandinávskym štátom. Ale mali šťastie a tak si dnes môžu klásť podmienky. Taký je život.
Ďalší príklad: alkohol. Ťažká prohibícia. V Nórsku snáď najťažšia. Pýtal sa ma kamarát, ktorý sa k nám dnes chystá na návštevu, koľko že sa to môže doviezť alkoholu. Pozrel som sa na stránku miestneho colného úradu a ani som neostal veľmi prekvapený, liter tvrdého a k tomu liter vína. Waw. Podľa toho to tu aj vypadá. Nóri a vlastne Škandinávci všeobecne nevedia piť. Nechcelo by sa mi upratovať na lodi z Oslo do Kodane. A tie ceny za alkohol. Nekúpite sedmičku poľskej vodky za vyše 1000 Sk? Páčila sa mi taká menšia štatistika, Nóri chodia za alkoholom do Švédska, Švédi do Dánska a Dáni do Nemecka... Alkohol tvrdší než 5 % sa tu predáva len v špecializovaných obchodoch otvorených do 17., či 18. hodiny. Čiže v potravinách kúpite len pivo. A aj na to v určitú hodinu, myslím, že o 20.00, hodia plachtu a máte smolu, nepredajú vám ho.
Ale vrátim sa k ľuďom. Občas mi dajú pocítiť, že som cudzinec, ale to mi dalo zopár tých „milších“ aj v ČR. A rovnako ako tam, aj tu som si našiel pár priateľov, najmä medzi kolegami. Vlastne medzi kolegyňami, keďže zo 6-členného kolektívu som tam jediný muž:-) A ten môj kolektív dokonale vyvracia mýtus o dlhonohých blonďavých Škandinávkach...
Majú trošku odlišný zmysel pre humor ako my, takže mi niekedy, vlastne dosť často uniká jeho pointa, ale aspoň že sa oni dobre bavia... to však môže byť i dôsledkom ešte nie úplnej symbiózy s domorodým jazykom.
Vedia si dobre ponadávať na život, na politiku, na počasie, aj keď vulgarizmy majú dosť chabé. Tie horšie sú niečo ako anglické „Oh Shit“... Teda aspoň ja som žiadne horšie nepočul a ak viete, tak napíšte do diskusie, rád sa niečo nové naučím :)
Vo voľnom čase radi športujú, národným športom je snáď robenie dvoch stôp do snehu. Za pekného počasia sa vraj tvorí v lesoch rad bežkujúcich domorodcov. Ako sa tu traduje, každý Nór sa rodí s bežkami na nohách...
Keďže som tak trochu od fachu, môžem potvrdiť, že veľa miestnych, dokonca i mladých ľudí, je na antidepresívach. Nie je tu síce taký počet samovrážd ako na Islande, ale dlhé zimné večery a krátke zimné dni sa na psychike dokážu prejaviť... A to bývam v rámci krajiny ešte dosť južne...
Tak či onak, ako v každej cudzine, problémy sa asimilovať sú, ale dajú sa prekonať, aj keď nepredpokladám, že sa tu niekedy budem cítiť ako doma. Ale kvôli tomu tu nie som. A určite to mám s prispôsobením sa jednoduchšie ako niekto, kto sa presťahoval napríklad do Nepálu...
