Koop je zaujímavý projekt dvoch Švédov.
Uppsala.
A toto bol večer, kedy si moja duša (a nielen tá) zahopsala :)
Nemám rád škatuľkovanie, takže sa povznesme nad to, že sa nám servíruje zmes swingu a elektroniky.
Z nejakého záhadného dôvodu sa Magnus Zingmark a Oscar Simonsson na obaloch svojich posledných dvoch albumov obliekajú a líčia do nie práve mužných podôb :) ale nech je ich orientácia akákoľvek, za vokalistky si volia krásne ženy.
Jeden slovenský expert na škandinávsku hudobnú scénu :) sa ma nedávno pri bielom japonskom čaji pýtal, ktože by tak asi mohol nahradiť exotickú Yukimi Nagano. Letenky do Tokia sú predsa len nákladnejšie, tak si chlapci zalovili v nórskych vodách. Chytila sa Ane Brun a na bergenský koncert zavítala Hilde Louise Asbjørnsen.
Intímna atmosféra prímorského jazzového klubu, čakať sa dalo nasávaním vlhkého slaného vzduchu...
Úvod bol mierne rozpačitý. Asi dvesto divákov posedávalo v bare, či na zemi. Vyzeralo to na intelektuálny zážitok...
Po prvej skladbe ale Oscar vyriekol osudnú vetu: Tí, čo sedia, môžu sedieť ešte jednu pieseň a potom sa začalo tancovať.
Mne sa ušlo miesto priamo pred spievajúcou Hilde Louise. Dvakrát sa bola prezliecť, jedny šaty zvodnejšie než druhé ;-) Celý koncert sme sa na seba usmievali, škoda, že to celé netrvalo o čosi dlhšie, možno by som i našiel odvahu si s ňou na pódiu zatancovať :)
Všetci na scéne boli úžasní, Oscar sa hral s klávesami, Magnus na jabĺčkovitom laptope :)
Mená ďalších hudobníkov si žiaľ nepamätám, ale holohlavý chlapík v okuliaroch prežívajúci hru na xylofón bol geniálny a nezabudnuteľný. Štvrtý striedal tympany a trúbku, piaty sa opieral o basu a šiesty búchal do bubnov.
Myslím, že sa im podarilo roztancovať celú sálu. Pohoda, pri ktorej sa i mne podarilo zabudnúť na všetky starosti a smútok, ktorými práve prechádzam... do bergenskej upršanej noci som odchádzal vysmiaty od ucha k uchu.
Neostáva mi nič iné, len vrelo doporučiť ich vystúpenie na Colours Of Ostrava, ja som si už vybavil na júl dovolenku :)