Najskôr ale čosi zo života.
Kúpil som si skúter (zatiaľ nie snežný:-)) Už ma totiž nebavilo chodiť do práce a najmä z práce dvadsať minút cez kopec. Teraz tie dva kilometre prefrčím za 5 minút. Lenivec:)
V lekárnickej praxi nič nové, klasicky predprázdninovo, totálny chaos. Už sa teším, až všetci Nóri odletia do teplých krajín a bude dva mesiace pokoj. Ku koncu prázdnin si na dva týždne odletíme na juh i my, nabrať nových síl.
Boli sme na jednej akcii producenta meračov cukru v krvi, nedozvedeli sme sa v podstate nič nové, ale výborne sme sa najedli na následnej grilovačke a spievala nám k tomu operná speváčka (meno si, žiaľ, nepamätám). Celkom vtipná, pri vysokých tónoch si sama zapchávala uši...
Vtipná bola i historická prvá nemecká opera Wolfgang Amadeus Mozart: Únos zo Serailu, ktorá mala premiéru v roku 1782 a bol sa vtedy na ňu vo Viedni pozrieť aj sám autor vo veku 26 rokov. Ja o päť rokov starší som si mohol vychutnať jej tak trošku zvláštne (úchylné) spracovanie Berlínskej Komickej Opery prvý júnový pondelok v bergenskej Grieghallen. Najviac divákov bolo na najdrahších miestach pod pódiom, my sme sedeli zhruba v polovici, tak nám unikli možno všetky detaily, ale na druhú stranu sme mali dobrý výhľad na titulky, keďže nemčina nie je našou silnou stránkou... Celé to bolo naspievané v Mozartovom rodnom jazyku, aj keď nejaké škandinávske mená sa tu tiež objavili, islandský tenorista:) Finnur Bjarnasson (Belmonte), švédska sopranistka Maria Bengrsson (Konstanze), či jej nórska kolegyňa Eir Inderhaug (Blonde).
Režisér Calixto Bieito presunul dej z háremu do novodobého bordelu, v ktorom ženy žijú ako slúžky v akýchsi klietkach... A z tejto neutešenej situácie ide Belmonte zachrániť svoju lásku Konstanze (mimochodom, žena, ktorú si pár dní po premiére vzal Mozart za manželku, sa volala Konstanze). Tá sa sem dostala aj so svojou slúžkou Blonde pirátskym únosom a následným predajom majiteľovi bordelu, pašovi Selimovi (Guntbert Warns), ktorý sa do nej samozrejme zamiluje... ale ako to býva, láska sa kúpiť nedá a nepomôže mu k nej ani jeho sluha Osmin (Jens Larsen), kým naopak druhý sluha Pedrillo (Christopher Späth) pomôže Belmontovi oslobodiť svoju v klietke zavretú lásku...
Nejaké tie žiarlivostné scény, nejaká tá strieľačka, ale škandalózna bola táto verzia opery najmä svojim otvoreným násilím a sexom. Poskakujúci nahý operný spevák hneď v prvej scéne, sprchujúce sa nahé postavičky, švihanie bičíkom, imitovanie súlože počas árie, to bolo občas i na mňa priveľa:-) ale stačilo zavrieť oči a započúvať sa do hudby... Akurát som premýšľal, čo si o tom museli myslieť nórski dôchodcovia, ktorých bolo v sále požehnane.
Tak, či onak, umelci si zaslúžili záverčný standing ovation, hlavne Konstanze bola úžasná.
Fotky z nórskej tlače tu.
Minulý víkend v tej istej sále hudba z trošku iného súdka. TRAVIS. Skupina, o ktorej mi sestra zahlásila do telefónu Tí ešte žijú?:-) Žijú a ich posledný album The Boy With No Name je subjektívne dosť dobrý...
Sedeli sme tentokrát bližšie k pódiu, aj keď 12. rad je ešte stále dosť ďaleko. Najhoršie bolo, že sedeli. Ako raz povedala dlhonohá Sophie Ellis Bextor na koncerte v Rockefelleri (Oslo), nórske publikum je akési chladné. Dnes to ale tak úplne neplatilo...
Travis prišiel na pódium celou sálou dole schodmi za zvuku témy z Hviezdnych vojen, s niektorými šťastlivcami sa pozdravili i osobne. Koncert sa rozbiehal pomaly, zvuk nebol najlepší, väzbilo to a basy boli trošku silné.
Ale chalani robili, čo mohli, aby nás pobavili. Behali po pódiu, vyskočili si i na reprák a najväčší showman, spevák Fran Healy, sa snažil nadviazať s nami kontakt pomocou príhody z predošlého dňa (piatková noc, bergenské ulice plné nestabilných domorodcov vracajúcich sa domov s alkoholom kolujúcim v žilách, cítil sa ako doma v Glasgowe...) Originálne na tom bolo, že otváral ústa a ktosi zo štábu to zaňho rozprával nórsky. Potom ešte skúsil Nohavicovu fintu so zabudnutým textom (v My Eyes venovenej synovi Clayovi), ale koncert dostal úplne iné dimenzie asi po 2/3 počas hitu Sing, kedy sa skoro vypredaná sála postavila, na čo Fran zareagoval, že teraz odohrá celý koncert odznova... Síce to boli len plané sľuby, ale už sme si nesadli a tancovali sme až do konca, skladby Why Does It Always Rain On Me... (dosť blbá otázka na Bergen:-))
V sále bolo dusno, Travisáci sa postupne zvliekli do tričiek, či už to bolo námornícke, alebo biele s názvom skupiny na chrbte a s možnosťami na hrudi:
□Art
□Music
□Jaffa Cakes (to sú asi tie keksíky, ktoré sme si so sestrou kupovali pri jeruzalemskej Jaffa Gate:-))
Toto prepotené tričko sa ušlo na záver chlapíkovi v prvom rade (ktorý si pohotovo zvliekol svoje a hodil ho po spevákovi)... a ako napísal do diskusie ku koncertu samotný Fran: Who got my tee shirt. I got a roger waters shirt in the swap. My Norweigian isn't as good as my Glasweigian...
Pre fajnšmekrov zoznam piesní, ktoré odzneli na bergenskom koncerte 16.6.:
Selfish Jean
Eyes Wide Open
Writing to Reach You
Love Will Come Thru
As You Are
My Eyes
Pipe Dreams
Side
Driftwood
Good Feeling
Closer
Sing
Battleships
All I Want to Do Is Rock
Turn
Flowers in the Window
Humpty Dumpty
Why Does It Always Rain on Me
