U lekára som ešte nebol, takže sa zameriam na lekárne, miesto, kam každodenne smerujú moje kroky.
Zostavu lekární tvoria rovnako ako u nás farmaceuti a laboranti.
Farmaceuti sú buď tí s 5-ročným univerzitným vzdelaním, ktorým sa nepovie inak ako CandPharm a o čosi nižšie sú takzvaní receptári, čosi ako bakalári, 3 roky nadstavby po strednej škole. Rozdiel je v plate a v tom, že celoživotným údelom receptára je len lekáreň, kým my „kandidáti“ môžeme skúsiť šťastie vo výskume, firmách so zdravotníckou tematikou, či na univerzite.
Laborantov sú tiež dva typy. Tých, čo majú skončenú príslušnú strednú školu a tých, čo našiel zamestnávateľ na ulici a nemajú o liekoch zväčša ani poňatia. Smutné je, že tých nevzdelaných je v lekárňach viac, pretože ide o lacnejšiu pracovnú silu.
Čo si ako prvé všimnete po vstupe do lekárne. Samozrejmá je samoobslužná časť s voľne predajnými liekmi a kozmetikou. Takže s určitou stratou sa rovnako ako v našich hypermarketových lekárňach počíta.
Z asi 550 lekární v celom kráľovstve je len 39 súkromných (robím v jednej z nich), zvyšok tvoria reťazce troch distributérskych firiem (Alliance, Gehe, Phoenix), ktoré v podstate diktujú podmienky trhu a snažia sa cenovou politikou položiť na lopatky, alebo aspoň infiltrovať i do tých zvyšných...
Marža lekární sa pohybuje na receptom viazaných liekoch okolo 10%, kompenzuje sa to pri voľnopredajných produktoch, kde sa hranice nekladú a neraz si lekáreň pridá i vyše 300% k nákupnej cene.
U nás na území bývalého Československa chodí personál lekární pekne v bielom, v Nórsku v tom, v čom príde do práce, takže nie je núdza o bosú kolegyňu laborantku v teplákoch, ktorú si s pacientom nepomýlite len vďaka prúžkovanej košeli, ktorú sme vyfasovali ako „pracovné oblečenie“, kamaráti väzni nosia podobné...
Pokiaľ prídete s receptom, musíte počítať s trošku dlhším expedičným časom ako u nás, keďže do počítača sa zadáva okrem miestnej verzie rodného čísla i meno, pohlavie a adresa pacienta, IDentifikácia lekára, typ receptu, názvy liekov a napokon príslušné dávkovanie. Toto všetko potom vyjde na takej peknej etikete, ktorá sa lepí na krabičky od liekov, takže žiadne nepekne načmárané hieroglyfy ako u nás:-)
Túto fázu majú na starosti zväčša laboranti, úlohou farmaceuta je skontrolovať, či súhlasia údaje na recepte s údajmi nalepenými na krabičke a následne to vyexpedovať, alebo opraviť, tí lenivejší nechajú opravu i výdaj na laborantovi. V praxi to ale chodí často tak, že si celú prácu od prevzatia receptu až po výdaj liekov radšej urobím sám, presne ako za starých dobrých čias práce v ČR.
Niekedy sa stane, že sa pacientovi nechce ísť kvôli receptu k lekárovi a tak nám zadrnčí fax a už sa tlačí ten kus dokumentu, prípadne zazvoní telefón a recept mi nadiktuje priamo lekár a ja sa tvárim, že rozumiem:-) Pýtal som sa kolegov, či sa tento systém nezneužíva, vraj nie, alebo aspoň nie veľmi...
Aby sa šetril drahocenný čas lekárov i ich klientov, tak sa píšu takzvané opakovacie recepty, platné zväčša rok. To znamená, že si pacient môže raz za štvrť roka vybrať dávku na ďalšie 3 mesiace a recept sa mu vráti. Na poisťovňu sa posiela až po skončení platnosti...
V Nórsku fungujú s malými výnimkami dva typy receptov:
T- to sú väčšinou lieky na chronické choroby, domorodcov trápia najmä vysoký tlak, alergie, depresie, migrény a vysoký cholesterol. V takýchto prípadoch si hradí pacient 36% ceny, maximálne ale 500 nórskych zlatiakov, zvyšok hradí poisťovňa, ktorá je tu mimochodom len jedna, štátna. Kto je chorý veľmi, ušetrí, po tom, ako zaplatí 1600 miestnych korún vrátane návštev u lekárov, dostane frikort a do konca kalendárneho roku má už všetko zdarma...
N- tu sa jedná o lieky na akútne ochorenia, najlepšie idú na odbyt lieky na nespavosť, proti akútnej bolesti, ale napríklad i antibiotiká. Pacient si hradí všetko sám. To sa týka i antikoncepcie s výnimkou vekovej kategórie 16-19 ročných bez túžby zakladať rodinu, ktorým štát prispieva 100 korunou štvrťročne (do 1.3. hradil dokonca plnú sumu)
Plnú sumu hradí i ľuďom s rakovinou a takzvaným minimálnym penzistom, ľuďom s minimálnou penziou, čo je asi polovica mojej čistej mzdy...
Sortiment liekov je omnoho menší ako u nás, snažia sa presadzovať svoje domáce produkty a bránia sa novinkám z juhu... Mnohé lieky, ktoré sú u nás voľne dostupné bez receptu, sa tú kúpiť nedajú buď vôbec, alebo si musíte najprv vystáť rad u lekára, aby vám predpísal aspoň polovičnú silu...
Čo sa týka úcty k lekárnikom, tak tá sa, žiaľ, pomaly stráca rovnako v Nórsku ako v Slovenskočesku...
