Bolo nás jedenásť trikrát,
koho sa snažíš oklamať?
Hlásia sa Kristove roky,
dozrel zas čas zdvihnúť kotvy.
Kamže ťa vietor zeveje,
sám nevieš, kde domov tvoj je.
Milovanie v snežnej búrke,
prečo sa srdce cíti zle?
V kráteri spí dáma s kosou,
vzkriesenie priateľskou rosou.
Snažíš sa uniknúť z cesty?
Na to je priskoro, ver mi.
Kariéra, hŕba peňazí,
z toho ťa snáď neporazí.
Cítiš sa dnes ponížený?
Zajtra budeš povýšený.
Splodiť syna, postaviť dom,
nezabudni zasadiť strom.
Bude sa tam hojdať mačka,
len neboj, bude to hračka.
Podvedomý strach, že čosi
uniká pomedzi prsty.
Kde nájdeš zmysel života,
na ceste okolo sveta?
Sme nová generácia,
ubrániť sa tomu nedá.
Kebab, pizza, slivovica,
Hladná, smädná veverica.
Smutné ženy, smutní muži,
zaiskrí to medzi nimi.
Napätím si obkľúčený,
odporom sa tajne šetrí.
Revolúcie, tie nežné,
hoc’ v očiach mnohých nemožné.
Zvlečená socha Václava
na Woodstocku sa zabáva.
Romanticky sviečky horia,
vyzývavo prázdna vaňa.
Vstaneš, vyrazíš do ulíc,
si zmätený vzťahov panic.
Na samotu si tiež zvykneš,
z bútľavej vŕby neujdeš.
Márne sa snažíš byť slušný,
keď milovaní sú tí zlí.
Červená panda, fauny skvost,
záleží ti na kráse dosť?
Duša a telo jedno sú,
k ledveďom ťa dnes unesú.
Chlpaté prvé objatia,
na také sa nezabúda.
Nesmelé drsné dotyky,
chýbajú v láske naveky.
Múdre hlavy strašia vôkol,
niet nik, kto by nepomohol.
Náhoda tvoj život zmení,
ostáva ti čakať s nami.
