Okrem pár dní na rodnej hrudi som zažil plavbu loďou alkoholu chtivých Nórov do Dánska a bol som pozrieť sestru v Barcelone. O tom sa rozpíšem snáď niekedy nabudúce, dnes skúsim priblížiť svoje zážitky zo Slovenska.
Väčšinu času som strávil v družnom rozhovore s rodičmi a s najlepšími priateľmi, ktorí si chvalabohu ešte stále nájdu na mňa čas. Niektorí si užívajú života plnými dúškami, iní riešia životné problémy súvisiace so zamestnaním, partnerským životom, či hypotékou. Ťažký život tridsiatnikov :-)
Ja som sa snažil vyriešiť zopár úradov, napodiv som sa stretol s celkom sympatickými úradníkmi. Prihlásiť sa do volieb sa mi zdalo veľmi náročné, dodnes nechápem, načo potrebujem všetky tie doklady a odkiaľ ich vlastne mám zohnať, aby som mohol v júni slávnostne poslať tú svoju rozhodujúcu obálku. O nič menej komplikované sa mi zdá prihlásenie sa do 2. vlny dôchodkového poisťovníctva, najmä keď som na Slovensku nikdy nepracoval. To ale asi nezaujíma daňový úrad, ktorý chce doplatiť nejaké tie tisíce, asi si vypočítal, že v Nórsku platím malé dane. S Božou a maminou pomocou ho skúsime nejako obmäkčiť. S pani v zdravotnej poisťovni sme sa snáď dohodli na tom správnom tlačive, ktoré musím priniesť zo severu, už mi ostáva len presvedčiť nórsku poisťovňu, aby mi ho vydala. A vybavil som si nový občiansky preukaz, keďže ten starý stratil platnosť. Polaroidové fotky sú úžasné, počas najbližších desiatich rokov sa pri pohľade na ten doklad budem ľakať...
Vplyvom jari a istého bublinkového nápoja som si nechal zmeniť imidž a všetky vlasy padli za obeť unudenej kaderníčke v nákupnom centre. Vlastne nie všetky, nechal som si pre istotu asi 1,5 cm vrstvu. Vyzerám vraj mladšie, snáď mi ešte predajú v Škandinávii pivo...
Týždeň po Veľkej Noci sme boli s priateľkou na svadbe kamarátom z Ostravy v Nitre. Výborne zorganizovaná akcia, prijateľný počet svadobných hostí, perfektné jedlo, ale asi som už na takéto akcie príliš starý... akosi ma to nechytalo a ešte pred polnocou som bol tak unavený, že to bolo so mnou na nevydržanie a tak som si radšej užíval jarnej noci sám na terase stranou od tej určite skvelej zábavy. A to som skoro nič nepil a až na jeden chabý pokus ani netancoval...
V Nitre som sa tiež stretol s jednou veľkou fanúšičkou Nórska a tak som sa snažil sám seba presvedčiť, že môj negativistický prístup k tejto krajine je zlý a dal som si predsavzatie, že sa viac nadchnem pre miesto, kde žijem. A tak som mohol byť nesmierne šťastný, keď sme po 2,5-hodinovom turbulentnom lete z Viedne konečne pristáli na mierne zasneženom letisku v Oslo a počuli to známe „Velkommen til Norge“:-)
