Minulý týždeň sme strávili na Slovensku. Priateľka si zašla oddýchnuť do Trenčianskych Teplíc, ja som skúšal oddychovať na najväčšom bratislavskom sídlisku. A tých niekoľko dní dovolenky ma dosť vyčerpalo...
Aj v Nórsku mávame horúce dni, ale na rodnej hrude to bolo akési iné horúco. Dusno. Pri vystupovaní z lietadla vo Viedni ráno o pol desiatej som sa cítil ako vo februári v portugalskom Fare. Vlastne nie tak úplne, tam bol vzduch o čosi vlhkejší.
Zvítanie s rodičmi bolo úžasné, úžasné domáce jedlo, výborná atmosféra, cítil som sa ako doma:-) Patrím sem, i keď Bratislava mi k srdcu neprirástla.
A k láske k mestu mi nepridal ani výlet do jeho rozkopaného centra, dokonca ani jazda MHD nebolo to pravé orechové. Prechádzka nad večerným Limbachom spojená s kolaudáciou rodinného domu u dlhoročných kamarátov už bola lepším zážitkom. Hadiace sa užovky a západ slnka. Maliny a les. Ale ja osobne by som i tak volil dom niekde viac v horách...
Skúsil som i Brno. Posedenie s kamarátkou v kaviarni a hrozivé zistenie, že v takom teple nevládzem skonzumovať všetko na moravskom tanieri. Ale aspoň som sa dozvedel, ako je to otvárať novú lekáreň z pozície šéfa, keď majiteľka je tak trochu zvláštna podnikateľka. A potvrdil si názor, že po návrate z Nórska musím skúsiť niečo iné ako lekáreň.
Z dôvodu časovej tiesne som žiaľ už nestihol priateľov v Ostrave, ani na Východnom Slovensku a prednosť v tých horúčavách dostala trenčianska Pohoda. A tam mi konečne bola aj zima... Nezabudnem na pohľad jedného stánkara, keď sme si uňho po zotmení viacerí kupovali čaj. Neblbnite, ja som sem prišiel čapovať pivo, boli jeho slová, ale napokon nám nalial:-)
Na Pohoda bola pohoda. Z hudobnej stránky som bol mierne prekvapený, že pán Kaščák nepozval žiadne veľké meno a sklamaný z dramaturgie. Osobne sa mi reggae a ska kapely hodia viac k slnku ako k tmavej noci a niektoré kapely skorého popoludnia by viac vynikli potme. Ale celkový dojem bol maximálne pozitívny. Oveľa viac stánkov s občerstvením ako minulý rok a tým pádom menšie čakacie doby na chutné nezdravé slovenské mlsnôtky i tekutý vitamín B...
Z hudobnej stránky ma najviac nadchli slovenské klasiky ako Para, Bez ladu a skladu, či srandovné Karpatské chrbáty. Zaujímavé boli i klasiky world music ako Natacha Atlas, či Värttinä (akurát škoda, že začali až o pol druhej v noci a už sme fyzicky nezvládli celé ich vystúpenie), príjemne ma prekvapili i juhoamerickí Bajofondo Tango Club a Desorden Publico. A aj Zero 7 napriek nejakým tým výpadkom elektriny, najviac sa mi páčila speváčka Sia a jej spontánnosť, keď počas výpadkov i po koncerte chodila medzi publikom a konverzovala s nami o106.
A takto pohodovo naladení sme v nedeľu večer nasadli do preplneného lietadla smer Oslo, krajšie zajtrajšky a hlavne ľudskejšie teploty:-) Keby ešte tak nebolo nutné chodiť do práce...
