Stalo sa minulý víkend v nedeľu, keď sme trošku sme smutní vystúpili z vlaku v Oslo do daždivého popoludnia. Ale posilnení nezdravou stravou z fast foodu sme sa predsa len dogúľali do prístavu.
Bola to jedna z akcií jedného z mnohých slovensko-nórskych spolkov. Asi 25 Slovákov vrátane slovenského veľvyslanca obsadilo zachovalú loď. Mierne zaskočení, že sme z krajanov skoro nikoho nepoznali, sme sa vrhli na rozbúrené more.
Idylka skončila asi po štvrť hodine, keď sme nalodili dav nórskych penzistov... očakávania uzavretej slovenskej spoločnosti sa rozplynuli ako medúzy pod hladinou. Keďže sa počet pasažierov takto zvýšil na sto, loďka sa radšej vrhla do pokojnejších zátok fjordu, aby ju nestihol podobný osud ako pred necelým rokom jednu rumunskú naloženú tiež dôchodcami z Nórska kdesi okolo Gabčíkova, padla vtedy kamsi ku dnu...
Do taktu nám vyhrávala Snarøya Dixie Band s výborným trubkárom menom Karol a keď si zanôtil Armstrongov What A Wonderful World, zožal asi najväčší úspech, kedy i speváčka bledla závisťou... Možno mohol i nejakú slovenskú, snáď nabudúce:-)
Počas plavby sa podávali i krevety, hlad urobil svoje a napriek prvotnému odporu voči tým potvorám som bol príjemne prekvapený, že nechutili až tak rybaco a aj som sa najedol.
Nórski dôchodcovia pokukovali po jednej Slovenke v minisukni, my zas po jednom chlapíkovi v silných dioptriách , ktorý vystupoval v jednej nemenovanej nórskej reklame. Dokonca sa nám i prihovoril, aby nám vysvetlil, prečo jedna pevnina, úplne plochá, je úplne neobývaná. Je to vraj bývalé letisko (asi sa miestni boja, že by si to nejaký postarší pilot poplietol a chcel tam pristáť:-))
Spestrenie prišlo ku koncu časovo mierne náročnej (vyše 5 hodinovej) plavby, keď si hlavný námorník nevšimol mostík položený prekliato nízko, ba priamo na hladine a ocitli sme sa v slepej uličke, z ktorej sa vďaka silnému prúdu nie a nie dostať von. Napokon nás zachránil chlapík na motorovom člne.
Keď už bolo Oslo na dohľad, zastavili sa pri nás vodní policajti a po krátkej konzultácii s kapitánom sme nemuseli opustiť loď skokom cez palubu, ale mohli slávnostne vojsť do kráľovského mesta.
Plavba bola napokon celkom príjemným spestrením nedele, i keď sme ešte na takéto akcie asi úplne nedorástli. Snáď si to vynahradíme tento víkend v Trondheimfjorde...
