Bývame na takej väčšej dedinke, skoro by sa chcelo povedať v takom malom mestečku, ale pre človeka, ktorý vyrastal na najväčšom bratislavskom sídlisku, je ťažké identifikovať usadlosť s asi 7000 obyvateľmi... :-)
Jednoducho, k tomu, aby som sa dostal do práce do mesta vzdialeného asi 20 km, potrebujem sa najprv dostať na vlak, čo mi peši trvá za normálnych poveternostných podmienok štvrť hodiny.
Dnešná cesta-necesta bola trošku náročnejšia a zabrala viac času, ale ešte bola prijateľná, akurát mi bolo ľúto ranných bežkárov, že som im ničil stopu... Najprv sa mi to zdalo smiešne, že tam, kde bol ešte včera chodník, vedie dnes lyžiarska trasa, ale časom mi prišlo divné, že som si v povianočnom výpredaji nekúpil bežky aj ja...
A večerná prechádzka z práce bola tragédia. Už nebolo vidno ani tú stopu, takže som sa orientoval podľa priľahlej frekventovanej cesty a snažil sa v tom vetre pri mínus desiatich stupňoch príliš nevychýliť z kurzu... A nespanikáriť pri brodení sa po kolená snehom, keď mi na cestu svietili len svetlá protiidúcich áut... Naposledy som sa tak bavil pred piatimi rokmi pri zimnom výstupe na Zbojnícku chatu, keď bola viditeľnosť tak pol metra, čo sa rovnalo aj hĺbke snehu. Dnes to nebolo o nič horšie...
A stále sneží...
Predsa sa však snáď blýska na lepšie časy. Práve si čítam na nete, že domorodí meteorológovia sľubujú na zajtra krásne slnečné počasie.
Už sa nadmieru teším a verím, že im to vyjde, lebo za tie necelé 2 mesiace, čo sme na severe, sme nórske slnko ešte ani nevideli...
Asi si predsa len pôjdem pre istotu kúpiť tie bežky...
Pekný víkend
