Ten minuloročný návrat začal chaoticky. V sobotu dva dni pred Štedrým dňom som ešte zásobil poslednýchpacientov liekmi na prežitie konca roku a potom rýchlo autom na bergenské letisko.Podozrivo prázdno pred check in-om,pohľad na tabuľu to vysvetľoval: 17:35 AmsterdamCancelled. Ja chcem ísť domov, pomoc... Postavili sme sa do radu k podobnýmnešťastníkom, niektorí svoje nešťastie nevedeli veľmi ovládať. Milý chlapík odleteckej spoločnosti ťukal besne do počítača, ukľudňoval nás viackrát slovami Verte mi, je pre nás lacnejšie dostať vás z Nórskauž dnes... a každý odchádzal domov, alebo do hotela s prísľubom zajtrajšiehoodletu. My sme s tým pánom strávili asi štvrťhodinu, chceli sme letieťhocikam, Praha, Viedeň, Bratislava, Budapešť...
Praha cez Oslo a Frankfurtvyzerala nádejne, nebyť vypredaného letu z Nemecka. Čo už, je predVianocami. Nebudem napínať, náš nový plán bol o 2 hodiny do Oslo a zajtraráno ďalej do Viedne. Na letisku v nórskom hlavnom meste nás mal čakať voucher na hotel, čakala nás tam alemilá pani s otázkou Prečo? Hodina neistoty, prehadzovania si nás akoprevarených zemiakov, vyústila v šťastné rozuzlenie a viezli sme sa dokrásne zasnežených štyroch hviezdičiek.
Dokonca sme stihlii večeru, dokonca nám ju štvorpercentný čašník venoval ako vianočný darčeka chlapík na recepcii (asi jeho priateľ:-)) nám štýlovo venoval zubnékefky a noviny... Čudujem sa, že sa všetok sneh v okolí neroztopil:-)
Zlé správy, v piatokneodletelo z Oslo asi 30 tisíc ľudí kvôli hmle. Z blata do kaluže?
Ale nie, v nedeľuskoro ráno to síce vyzeralo všelijako, ale odleteli sme... Ten, kto vymyslellokalitu pre medzinárodné letisko zvané Gardermoen,musel byť blázon, alebo skorumpovaný. Ako vždy, aj tentokrát bola hmla a oblakylen nad ním, asi po dvoch minútach letu bol krásny výhľad na Nórsko...
Keďže sme mali akoodškodné letenky do business triedy,vyhli sme sa hodinovému čakaniu na checkin-e a naše ruksaky boli označené Priority,takže vo Viedni ich vypľulo ako prvé. Ďalšie výhody 5x drahšej letenky: veľamiesta na nohy v prvom rade, kopec novín a časopisov a bohaté raňajkys pravou viedenskou kávou v pravej viedenskej šálke...
Zo všetkých nás deviatichsnobov sediacich hneď za pilotom vyzerallen jeden (taký s kóšer raňajkami),že si to i zaplatil, nepochopím, prečo. Vždy som chcel letieť prvoutriedou, tak to mám konečne za sebou:-)
V Bratislave o desaťstupňov menej než v Bergene, dosť ma to vzalo, ešteže som stihol vianočnétrhy v hlavnom meste i s vareným vínkom. V hodine osemnástejsom pozoroval, ako sa stánkari balia, vychutnával si (ich) predvianočný stres a kebysom náhodou bol zabudol slovenské nadávky, tak by sa mi boli rýchlopripomenuli...:-)
Nasledoval vytúženýpokoj Vianoc. Niet nad oddych v rodinnom kruhu, s ľuďmi, s ktorýmije vám dobre, lebo z nich sálajú také tie ozajstné city... Potreboval somto, po psychicky (pre mňa) najhoršom roku, plnom zmien a prekvapení.
Napriek tomu, ževäčšina ľudí, s ktorými som sa stretol, nevyzerala omnoho šťastnejšie nežja, načerpal som síl do Nového roku. Pri tej inverzii to bolo ťažké, ale podarilosa, keďže s prvým dvetisícôsmym dňom prišlo konečne i slnko. Do slovenskýchnížin i do duše.
Medzi sviatkami somsi neodpustil som zopár posedení s priateľmi. Keď už raz máte povesťcestovateľa, tak vám hrozí, že keď chcete niekoho vidieť, musíte si za ními vycestovať:-) Tak som sa dostal do Trnavy, Limbachu, či Dunajskej Lužnej.
A samozrejme doOstravy na tradičný bowling... Ďakujem, moji milí, že stále chodíte v takomhojnom počte a že som medzi vami stále taký obľúbený:-))
A ďakujem tiežsvojej najlepšej priateľke (chrípke), ktorá ma na konci roka uložila do postele...:-))
Návrat do Nórska 2.januáracez Prahu a Amsterdam bol totálne nedramatický. V Prahe sme mali naprestup osem hodín, na letisku je nuda, čo takto ranná káva s jednou srdcovoudámou na Václaváku?:) O desať dní neskôr zhodou vhodných náhod ranná káva s touistou slečnou v Amsterdame... Ak by som chcel pokračovať v nastúpenomtrende, bol by som teraz na ceste do Mexico City, kde je s frajerom nadovolenke... hm, až taký frajer asi nie som:-)
Naspäť do Prahy,kamarát z expedície na Islande sa utrhol z práce, pokecali sme o plánoch,samozrejme cestovateľských... keď sa mi vráti chuť na cestovanie, tak sa možnopridám na cestu okolo sveta... snáď to stihnem...:-)
V Bergene násprivítal dážď a nechuť do práce...
Nech je teda tentorok lepší než ten minulý, v tom nám Gandalf pomáhaj... :-)
