Ráno do práce, večer z práce, zvyšok dňa pri TV, monitore, či v tom lepšom prípade knihe.
Kam sa vytráca dialóg? Živá a živelná komunikácia?
Kde je hranica medzi pocitom, že by sa človek človeku rozdal a tým, že si ho jedného dňa prestane vážiť?
Čo poháňa ľudí robiť iným to, čo im samým od iných najviac ubližuje? To o vode a víne?
Naozaj sa vnútorné šťastie dá prepočítavať cez peniaze?
Čím sme starší, tým viac sa stávame “robotmi“, svet okolo vnímame len spolovice, pretože sme mnoho vecí už videli a nič nové od nich nečakáme. Vnímame len zlomok zmyslových informácií a podnetov zvonka. Mrzí nás to a zároveň sa cítime bezpečnejšie. A čas nám uteká rýchlejšie. (Colin Wilson - New Pathways) V práci občas venujem úsmev aj všetkým tým nechutne bohatým protivným ľuďom prichádzajúcim bez štipky optimizmu, upokojujúcich si snáď všetky orgány desiatkou rôznych liekov denne. V tomto uponáhľanom svete je pre nich diskrétna zóna na to, aby sa diskrétne zopár poctivcov v rade predbehlo. A my ostatní to môžme ísť zatiaľ celkom nediskrétne kamsi vydýchať. Napríklad do prírody, že? :-)
Tam sa môžme oddávať myšlienkam na to, koľkí sú na tom horšie ako my a uteśovať sa, že nám teda vlastne až tak zle nie je a život nám neuteká pomedzi prsty. Hneď sa nám zdvihne nálada. Teda aspoň do okamihu, kým si stačíme všimnúť, že je na tom ktosi i lepšie...
Keď som bol (oficiálne) dieťa, víkendy som trávil s rodičmi v lesoch. Dnes sú rodiny nastúpené v nákupných centrách. Nezabudnudeteľná fotka množstva odparkovaných áut pred bratislavským nákupným centrom v Deň bez áut a ľudoprázdno v Malých Karpatoch v ten istý deň. Výsledok konzumného života.
Nie, nevravím, že peniaze nemám rád. Dokážem si ich užívať, ale asi nie vážiť... Aspoň nie natoľko, aby som stále nebýval v prenajatom byte, nejazdil v ojazdenom aute a nemíňal ich na duševné slasti a závislosti, z ktorých najvážnejšou a najkritickejšou je cestovanie.
A to je aj najčastejšia odpoveď na najčastejšiu otázku, ktorú dostávam. Prečo sa (zatiaľ) nevrátim na Slovensko. Vnútorný boj. Životná úroveň verzus priatelia. Nepísal som už o tom?:-)
(Hudba : Franka Potente - Believe [Lola rennt OST, 1999])
