Dobrá rada nad plyn, uhlie, drevo...

Možno sa to nezdá, no význam predošlých slov nie je prenesený.
Podľa intenzity slnečného žiarenia, ktoré severná pologuľa prijme, by priemerne
najchladnejšie dni v roku mali byť 20. až 25. december. ( astronomický vrchol zimy)
Teplotný "vrchol" zimy je však posunutý do januára a obdobne je tomu aj v lete,
najteplejší nie je jún, ale júl. Zima mešká, rovnako leto.

To všetko sa deje z jednoduchého dôvodu, z akumulácie tepla (chladu) v prostredí (vodstvo, zem, vzduch). Povrch zeme je v lete vytápaný slnečným žiarením a pri neoslnených plochách prúdením vzduchu. Lúče, rovnako ako nahriaty vzduch, majú kontakt len s povrchom zeme. Prechod tepla hlbšie do zeme je pozvoľný a v určitej hĺbke sa teplota celoročne veľmi nemení. Z toho vyplýva, že zem má pomerne veľkú absorpčnú schopnosť pre teplo a zároveň je tepelne slabo vodivá, čiže sama o sebe nie je najhorší izolant (suchá zem).

Aj z týchto dôvodov má zapustenie domov a budov do terénu opodstatnenie, nehovoriac o estetických, ekologických
a krajinotvorných prednostiach ( pozri odkazy na stránky ).
Pritom (na rozdiel od povrchových stavieb) svahovitý terén nie je prekážkou. V takom dome je menšia plocha vonkajších omietok, múry v zime nepremŕzajú, krytina strechy odpadá...

Akumulácia tepla v zemi je jedna z vecí, ktoré by nemali chýbať za troma bodkami v predošlom odstavci. Jeden nápad z netu ( PAHS ) je o vedení potrubia* pre vzduch v okolí takéhoto domu.
V lete potrubie teplým vzduchom vedeným z vnútorných priestorov domu ohrieva okolitú zem. V zime naopak, nahriata zem odovzdáva teplo čerstvému vzduchu z vonku, ktorý sa nasáva po potrubí až do vnútorných priestorov. Nad celou stavbou s výraznými presahmi je vodná a tepelná izolácia ( základom je vodná izolácia, tepelná sa dá riešiť aj mnohými prírodnými spôsobmi, nielen polystyrén ako sa to opisuje na stránke ). Predpokladám, že dohrievaním** a vháňaním do potrubia* už aj tak teplého letného vzduchu z vonku ( s regulovaným vývodom ako do domu, tak aj naspäť do prostredia ) by sa zvýšila teplota okolitej zeme ešte viac, a tým aj množstvo uschovaného tepla. Pri systéme PAHS (Passive Annual Heat Stroage - ročná pasívna úschova tepla) slovo pasívna znamená to, že nezahŕňa žiaden ventilátor a dýchanie (prúdenie vzduchu v potrubí) je samovoľné. Pri "ročnej aktívnej úschove tepla" ( dohrievanie cez solárny panel na vzduch** ) prúdenie vzduchu by bolo regulované ventilátorom.

Pre tradičných staviteľov, odporcov zapustených stavieb do zeme a osadníkov už postavených bežných domov by sa systém z potrubia* dal spraviť obdobným spôsobom v zemi pri stavbe, no vykurovanie teplým čerstvým vzduchom by bolo krátené o prestupy tepla cez chladné múry (+ množstvo okien ) na mrazivom vzduchu, ktoré by pri podzemnom prevedení boli vyhrievané z oboch strán. Pre zvýšenie účinnosti oboch prevedení by bolo možné k systému pripojiť vzdušný výmenník tepla pre odčerpanie tepla z použitého vzduchu.

* potrubie má tiež alternatívy, chodbička sa dá vytvoriť aj kladením plochých kameňov do zeme ( nejednoliatosť takejto chodbičky by len urýchlila prestup tepla medzi vzduchom a zemou )
** dohrievanie letného vzduchu nad 50 ^o C je jednoduché, stačí ( aj pre názornosť zjednodušené - dá sa to aj všelijako prepracovať ) niečo ako prízemný skleník či fóliovník s čiernou alebo tmavou zeminou a s priečkami vytvárajúcimi esovitú chodbu pre nepriame prúdenie ohrievaného vzduchu naprieč takýmto jednoduchým solárnym panelom na vzduch .... a pri teplom slnečnom dni ....



linka ku PAHS: www.earthshelters.com

to isté na inej stránke

linky ku podzemnej architektúre:
www.malcolmwells.com
www.subsurfacebuildings.com