Máme doma Vladka. Má 15 rokov a osud sa s ním nepekne zahral. Všeličo ho postihlo už pri narodení, neskôr pribudli do jeho spisov ďalšie neradostné záznamy. Vrátane syndrómu týraného dieťaťa. Keď k nám prišiel, mal 13 rokov a nevedel takmer ani čítať. Poradil si len s jednoslabičnými slovami. Od leta 2003 je u nás v profesionálnej rodinnej starostlivosti. Chlapec sa zmenil... Ešte stále má strach, ešte stále má problém dôverovať. Ale z trojkára na špeciálnej škole sa stal jednotkár. Momentálne číta posledného Harryho Pottera, ktorý v slovenčine vyšiel... Jednu takú knihu zvládne za tri týždne... Veď - kam sa ponáhľať, že áno:-)
Keďže Vladko je u nás v profesionálnej starostlivosti, stále má svoj detský domov, do ktorého patrí. A ten sa o neho stará. (Naozaj sa nemáme na čo sťažovať - vychádzajú nám maximálne v ústrety:-) V detskom domove sa koncom roka roztrhne so sponzorskými darmi vrece. A pravidelne sa niečo ujde aj nášmu Vladkovi. Včera prišli dva balíky - každý mal asi 10 kg.
Okrem teplákovej súpravy, zimnej vetrovky, nejakej drogérie a tradičných toaletných papierov a hygienických vreckoviek pribudol do našej domácnosti aj použitý hriankovač (nemáte niekto záujem?). No a samozrejme sladkosti od sponzorov...
Som taký hlupák, že kým dám niečo deťom do úst, pozriem sa na obal. Čokolády - spotrebujte do 05/2005. No nepozerajte sa tak na mňa, deti moje. Nedám vám to. Možno by som sa do toho pustil ja, ale... Načo riskovať. Nevadí, je tu ešte obrovská škatuľa keksíkov. Tie máme všetci radi. Počkajte, čo tu píšu? Spotrebujte do 01/2005! To je už veľa aj na nášho labradora. Nakoniec sme to zverili susedovie sliepkam. Snáď to prežijú.
Chcem sa týmto poďakovať všetkým, pre ktorých je koniec roka motiváciou pomáhať.
Všetkým sponzorom zbavujúcim sa rok starých potravín chcem popriať veľa zdravia. Ďakovať im nie je za čo.
Len toľko som chcel.
