Pojem poriešovanie obsahuje procesný postup v trestnom konaní, ktorý náš Trestný poriadok síce nepozná, avšak je významne aplikovaný niektorými orgánmi činnými v trestnom konaní, ktoré sa ocitnú v závislosti na politickej vôli verejných funkcionárov.
Poriešovanie môžeme definovať ako systém procesných postupov a úkonov orgánov činných v trestnom konaní, ktoré na náklade politickej vôle verejného funkcionára prenesenej cez funkcionára služobného, zabezpečia vopred deklarovaný a dôrazne vynucovaný výsledok trestného konania. Poriešovanie členíme na poriešovanie pozitívne a poriešovanie negatívne.
Poriešovanie pozitívne je aplikované v prípadoch, kedy osoba podozrivá zo spáchania súdneho deliktu má byť beztrestná. Kedy teda z podnetu verejného funkcionára dochádza k postupom pozitívneho poriešovania? Predovšetkým sa jedna o prípady, kedy má verejný funkcionár k podozrivej osobe osobný vzťah, rodinný vzťah, politický vzťah, alebo vzťah ekonomický. Najvýznamnejší dôvod pre pozitívne poriešovanie je prípad, kedy verejný funkcionár je priamo na trestnom skutku zainteresovaný, či už ako architekt schémy postupov, prijímateľ úžitkov, alebo priamo ako spolupáchateľ.
Poriešovanie negatívne je aplikované v prípadoch, kedy inak nevinná osoba má byť zastrašená, kriminalizovaná, alebo inak škandalizovaná. K poriešovaniu negatívnemu dochádza predovšetkým v prípadoch, kedy osoba inak nevinná je verejnému funkcionárovi nepohodlná, napáda a kritizuje jeho konanie, upozorňuje na nezákonnosti, šíri o ňom informácie, ktoré vyvolávajú v spoločnosti oňho zvýšený záujem a to bez ohľadu na pravdivosť takto šírených informácií. Negatívne môže byť tiež osoba poriešovaná aj v súvislosti s politickým súbojom, kedy politický oponent môže byť nielen škandalizovaný, prenasledovaný ale môže byť proti nemu použitý aj tento nástroj (trestné poriešovanie). Je treba uznať, že poriešovanie je pre verejného funkcionára oveľa efektívnejším nástrojom politickej súťaže a zastrašovania oponentov ako využitie zákonných inštrumentov civilného alebo trestného práva.
Poriešovanie však nie je objavom súčasnosti. Jeho primárne korene siahajú do rokov vlády jednej strany a je dnes úplne bežné aj v iných krajinách, kde štandardy demokracie sú podobne nízke ako v našej republike. Sekundárne má poriešovanie svoje nesporné korene v sovietskom právnom systéme, ktorý má u nás dodnes svoju stopu v postavení a pôsobnosti prokuratúry napr. všeobecným prokurátorským dozorom nad zákonnosťou právnych aktov a postupov orgánov verejnej správy. Vyšinského koncepcia prokuratúry je však okrem pôsobenia v netrestnej oblasti badateľná aj v tom, že prokuratúra je u nás budovaná na monokratickom princípe, kedy právny názor nadriadeného prokurátora je pre podriadeného právne záväzný.
Poriešovanie podobne ako korupcia (často vo vzájomnej interakcii) je významným protispoločenským javom, ktorý zvyšuje nedôveru občanov voči orgánom verejnej moci, ale tiež v štát ako celok, ktorý systematicky zlyháva. Presadzovanie politickej vôle pri aplikácii nástrojov a inštitútov trestného práva patrí vo formálne demokratickom a právnom štáte spoločne s korupciou k najnebezpečnejším vnútorným patologickým javom spoločnosti.
