Udalosti posledných dní ukazujú, že naši „štandardní“, o ktorých sa vie že majú dlhodobý problém s čerpaním eurofondov, si pozvali zahraničných poradcov a to hneď naslovovzatých odborníkov a "agropodnikateľov" priamo zo slnečného Talianska. Z tunelovania eurofondov i prostriedkov štátneho rozpočtu (napr. priamych dotačných platieb v poľnohospodárstve) sa totiž stala interdisciplinárna veda (ekonómia, právo, manažment a predovšetkým dobre cielená korupcia). Nie je na tom mieste možné nepripomenúť že na niektorých slovenských priekopníkov tejto vedeckej disciplíny kedysi, viac-menej bez záujmu médií, upozornil Ivan Katrinec.
Vieme, že v deväťdesiatych rokoch minulého storočia na Slovensku masívne bankrotovali družstvá a bývalé štátne majetky. Tí, ktorí prežili dnes veľmi dobre vedia ako prísne sa dnes posudzujú žiadosti o priame dotácie a ako dôsledne sa ich použitie kontroluje. Vedia i to, že získanie ornej pôdy na poľnohospodárske účely do nájmu od štátu je takmer nemožné. Nie vždy to však platí. Ak sa jedná o ctihodného talianskeho agropodnikateľa, s ktorým priateľstvo i „priateľstvo“ na sociálnych sieťach sa stalo vecou spoločenskej prestíže aj pre politickú smotánku, tak sa dotácie na poľnohospodársku činnosť dajú poskytnúť aj na plochu, ktorá bola kedysi ornou pôdou, i keď sa dnes jedná o zastavanú plochu, na ktorej stoja celé časti miest a obcí.
Nebyť nešťastnej udalosti, o ktorej dnes píše takmer každý, kto „udrží pero“, by téma podvodov v agrorezorte nikoho veľmi netrápila. Zhodou tragických okolností sa však v čase oznámenia vraždy novinára konala v rodinnom dome šéfredaktora mesačníka ZEM & VEK policajná zaisťovacia akcia spolu so zastrašovacou demonštráciou sily. Práve toho časopisu, v ktorom bol v mesiaci október 2017 publikovaný (ako v jedinom na Slovensku) rozsiahly článok pod názvom „Hejce: vražda slovenských vojakov?“, s množstvom detailných informácií o leteckom nešťastí a otázkach súvisiacich s vyšetrovaním. Zrejme nestačilo to, že Katrinec, ktorý sa danou témou intenzívne zaoberal je vo väzbe, pravdepodobne sa niekto rozhodol, že je pre istotu potrebné ešte zastrašiť Tibora Rostasa a čosi odkázať jeho redaktorovi Ratkovi Sudeckému, ktorý je síce v zahraničí, ale pri jeho pobyte na Slovensku žije v byte, ktorý sa nachádza práve v dome pána Rostasa.
No a sme tam, kde sme nechceli byť. Ak sa so smrťou novinára spájajú masívne vyhlásenia o útoku na slobodu slova, ľudské práva a o rozklade právneho štátu, nie je možné nepripomenúť, že útoky na novinárov zo strany štátnej moci tu intenzívne prebiehajú už roky. Je treba priznať, že niektorí novinári sú mnohokrát nepríjemní, kladú hlúpe otázky, často robia „z komára somára“, prezentujú predčasné závery bez seriózneho zistenia skutkového stavu, šíria hlúposti, nepravdy, resp. polopravdy. Ale ak dávajú nepríjemné otázky na skutočnosti o ktorých veľa vedia, nastáva pre verejného funkcionára problém, s ktorým sa mnohí politici vedia vyrovnať len agresivitou, v lepšom prípade ignoráciou, prípadne zosmiešňovaním novinára.
Horšie však je to, že zneužívanie štátnej moci sa sústreďuje aj na iné osoby, ktoré vyjadrujú svoje názory spôsobom, ktorý je so štandardnými politickými stranami nekompatibilný, prípadne odhaľujú a verejne šíria informácie o závažných a známych politicko-ekonomických kauzách.
Pred niekoľkými mesiacmi adresoval premiér výzvu verejnosti, špeciálne aj starostom obcí a primátorom miest, aby s dôverou nahlasovali korupciu priamo Úradu vlády SR. Otázka však znie, či jemu samotnému ešte niekto verí, keď on sám stojí na vrchole pyramídy tohto systému, kde korupcia a ekonomická oligarchia má na chod štátu taký devastujúci vplyv, ako ešte nikdy v minulosti. Ako teda veriť tomu, že polícia niečo vyšetrí, resp. ako veriť výsledku ich vyšetrovania?
Je škandalózne, že sa na obmedzovanie slobody slova využívajú nástroje trestného práva, je však navyše šokujúce, ak štát proti domnelým páchateľom demonštruje silu použitím útvarov a prostriedkov, aké sú určené primárne proti páchateľom najzávažnejšej násilnej trestnej činnosti.
Poučením z udalosti posledných dní je hlavne to, že všetko so všetkým súvisí. Štruktúry domáceho organizovaného zločinu sú pevne prepletené s vládou, pričom sa ukazuje, že do orgánov inštitúcií tohto štátu začína prerastať aj mafia talianska. Vyhlásenia a ubezpečenia o vyšetrení zločinov sú nehodnoverné, pretože ich vyslovujú tí ľudia, ktorí samotní nie sú schopní a ani ochotní objasniť svoje vlastné podozrivé aktivity a ekonomické prepojenia, či podozrivé majetkové pomery. Orgány Policajného zboru sú dobrovoľne alebo nedobrovoľne využívané na pozitívne poriešovanie „našich“ (politikov, mecenášov, oligarchov, skorumpovaných úradníkov, karuselových a subvenčných podvodníkov) a negatívne poriešovanie (šikanovanie, prenasledovanie, kriminalizovanie, zastrašovanie) nepohodlných novinárov a niektorých vybraných občanov.
PS: Katrinec naďalej sedí v base za skutok, ktorý sa nedá kvalifikovať ani ako priestupok a ctihodní talianski „agropodnikatelia“ z východného Slovenska sú už doma. Všetko je presne tak, ako má v správnom mafiánskom štáte byť. Hlavne, ak niekto stále aplikuje dobu kešu.
https://dano.blog.sme.sk/c/474568/pojem-poriesovanie-v-trestnom-prave-procesnom.html
