Konečne sa mi podarilo zase trocha chytiť kondičku na beh. Dokedy to je otázne, či už prechladnutia, alebo bolesti v kolene ma vedia zastaviť na určitý čas.
Predsa už mám po 40, ( popravde mám 41), mladosť v keli a dôchodok v nedohľadne. Regenerácia už vyžaduje dlhší čas.
Už nejaký ten mesiac, keď behávam tak bez sluchatiek. Roky som pri behu niečo počúval, či už hudbu, alebo podcasty.
V lesoch Veľkej Fatry je ale lepšie mať uši na stopkách, všeličo živé sa vie objaviť spoza stromov a kríkov.
Moje zbrane na medvede sú sprej na medvede a modlitba v lese. Otázne je, či by mi pomohli. Ani modlitba nezaberie vždy.
Snáď tieto zbrane nebudem musieť použiť. Zatiaľ vždy medveď ušiel, keď sme sa stretli. Dufám že to tak aj ostane.
Pri behu mám času rozmýšľať nad všeličím.
Čítavam rôznych mystikov a zisťujem o nich informácie. Fascinujú ma ich životy. Niekedy nad nimi premýšľam v kopcoch.
Sv. Ján od Kríža povedal jeden výrok nad ktorým som pri behaní tuho rozmýšľal. tu je ten citát :
„Boh je ako prameň, z ktorého si každý odnesie toľko, akú veľkú si prinesie nádobu.“
V sobotu som pri behu kontemploval nad tým výrokom. Behom na Ostrú a v nedeľu behom na Mažárnu, no uzavrel som to tak, že ten citát je taký hlboký, že presahuje moje chápanie no stačí, že ma oslovil.
Posúvam ten citát ďalej.
