Ako to celé vlastne začalo?
Obrátil som sa na Vianoce druhého roku mojej práce na Prednej hore, mal som 27 rokov. Odrobených prvých pár mesiacov ako terapeut..
Cestou domov na Vianoce ešte v mojom prvom aute, v starom forde s pretočenými kilometrami a brzdami v katastrofálnom stave a šancou 50 na 50, že mi naskočí v zime motor, som v Pohronskej Polhore zažil niečo, tam to prišlo prvý krát. Čosi sa tam vo mne prvýkrát pohlo , zrazu ma začali priťahovať kostoly, Božie slovo, piesne, kázne....
Prvý rok obrátenia bol jednoduchý, išlo to samo , bol som ako keby nesený na duchovnej vlne , len som sa viezol a myslel že už to mám v kapse...
Nemal som, potom som duchovne zovšednel , stal sa zo mňa skôr nedeľný kresťan, prvotné nadšenie vymizlo, len som sa držal na kúskoch toho, čo ostalo po prvom roku a žil som duchovne viac zo spomienok. Držal som sa ako tak aspoň tej nedeľnej bohoslužby.
Pred 2 rokmi som sa počas behu začal modlievať. Nechcelo sa mi myslieť počas behov a pri dlhších behoch som sa aj nudil. Tak ani neviem ako to presne prišlo, no začal som sa modlievať korunku božieho milosrdenstva. Stále dookola. Potom som sa naučil ružence a Ježišovu modlitbu.
Vtedy sa to rozbehlo naplno. Začal som čítať životopisy svätých, homílie púštnych otcov, chodiť na omše, púte a postupne sa mi začali odkrývať neskutočné poklady....
Vyvrcholilo to do toho , že som sa rozhodol spraviť si birmovku. Nečakal som že skončím u katolíkov. Na výber bolo viac možností aj jednoduchších.
Na konci septembra som mal narodeniny a dostal som darček, ktorý ma pre má veľkú hodnotu.. V minulosti mi pár krát prebleslo hlavou, že by som sa mohol stať katolíkom. No ako asi viacerí nekatolíci som tam videl skôr zákonníctvo, škandály, chyby v histórií aj v súčasnosti.
Kto chce psa biť, palicu si nájde ako sa hovorí. A katolíci majú tú povesť pošramotenú ,bolo ľahké si o nich pomyslieť hocičo, aj mne sa to darilo.
Trvalo mi veľa rokov, kým som sa začal viac zaujímať o katolícku tradíciu. Príbehy a životopisy mystikov a svätých sú silná káva. Púštny otcovia ani nehovorím, také bohatstvo aké je v tých príbehoch som nečakal.
Potom som sa viac dozvedel o eucharistií a eucharistických zázrakov, stigmách, charizmách, oslobodeniach, uzdraveniach a logika mi ukázala aké má limity. Tieto a iné úkazy a javy nevie vysvetliť ani súčasná veda.
Áno strhla ma na určitú dobu aj vlna zážitkov, túžby po charizmatických daroch, byť svedkom nadprirodzených javov. No ani to nie je cieľ cesty. Bolo aj obdobie, keď ma zaujímali viac dary ako Darca.
Teraz už po tom neprahnem... chcem len byť blízko a nestratiť zo zreteľa o čom je podstata tejto spirituality. Každodenný život , snažiť sa žiť v posväcujúcej milosti, modliť sa aj za to, ako sa správne modliť. Pokúsiť sa zmierovať so svojimi krížmi. Viem, že to všetko ešte zo mňa dobrého človeka urobiť nemusí.
Môžem chodiť po x pútiach, ísť do pustovňe, prejsť si rozličnými duchovnými cvičeniami, mať načítaných púštnych otcov, mystikov a svätých, pekne citovať z Biblie.
No vedieť ustáť svoje ego, duchovnú pýchu, na to som ešte nedorástol a ani asi skôr nedorastiem. Dúfam, že sa bude ceniť aspoň snaha a chcenie o to...
V postfaktickej dobe som mal na výber toľko možností. V spirituálnej rovine , som sa mohol rozhodnúť pre lákavejšie možnosti, nie pre katolíctvo , ktoré si zo sebou nesie kopec nánosov.
No napriek tomuto všetkému, niečo vo mne niečo silnejšie ako ja mi hovorilo, že pre mňa je katolícka tradícia ako stvorená. Tak som sa stal už aj oficiálne v nedeľu 29.09.2024 na moje 42 narodeniny , kedy je aj sviatok archanjela Michala, katolíkom.....Amen
