V sobotu 18.5.2024 bolo pekné podujatie beh revúckym chotárom. 5 roč. ozaj vydarená akcia. Dobrá atmosféra a energia. Celkom veľa ľudí a dobre zorganizované.
V Revúcej som začal svoje pravidelné bežecké okruhy a rád si tam zabehám, keď tam mám cestu. Podarilo sa mi byť účastníkom zatiaľ všetkých ročníkov.
Rád bežím, utekám. Behávam už cez 15 rokov. Prvé roky som behával preto, aby sa mi podarilo zbaviť sa napätia z rôznych problémov, vyčistiť si hlavu. To sa mi aj darilo, beh sa pre mňa stal osobnou podporou.
Pri dlhších behoch sa mi niekedy darilo vyriešiť si aj dilemy, ktoré som mal. Skrátka mi to niekde v behu naskočilo samé do mysli, neviem si to vysvetliť. A podarilo sa mi veľa vecí si tak v sebe uzavrieť k spokojnosti.
Potom som začal behávať bez hudby a a snažil som sa iba počúvať okolie. To bola tiež dobrá fáza, roj myšlienok sa postupne strácal a darilo sa mi dostávať viac do prítomného okamihu. Úspešne som si tak vybehával svoju úzkosť.
Posledná fáza ktorou žijem je modlitba počas behu. Toto mi zatiaľ z toho všetkého sadlo najviac. Niekedy ani neviem či viac bežím, alebo sa modlím. Niekedy sa mi tam strácajú navonok rozdiely medzi týmito činnosťami. A vzniká z toho zaujímavá jednota.
Domov potom prichádzam neviem či viac premodlený, alebo vybehaný. Keď sa už rozbehnem, automaticky mi naskočia úvodné slová modlitby. Potom sa už len do nej snažím ponoriť, niekedy sa mi to darí viac, niekedy menej.
Výsledok je ale vždy veľmi podobný, bežať začínam ako človek s rojom negatívnych myšlienok a opodstatnených a neopodstatnených starostí.
Beh ale končím ako človek s opodstatnenou a možno aj neopodstatnenou nádejou.
