Dopočul som sa od jedného kamaráta, že môj obľúbený spisovateľ americký psychiater I. Yalom vydal ďalšiu knihu s názvom Hodina Srdca. Ani som ho už nesledoval. Myslel som si, že som prečítal jeho poslednú knihu v živote ( Otázka smrti a života) a že už ďalšiu nenapíše. A budem sa sporadicky vracať k jeho knihám.
Bol som príjemne prekvapený, že napísal ešte ďalšiu knihu spolu s jeho synom, s názvom Hodina srdca. Bol som si ju kúpiť a začítal som sa do príbehov. Aj napriek poruche pamäti dokázal vo svojich 93 rokoch napísať ďalšie svoje majstrovské dielo, kde približuje svoje už len jednorázové terapeutické sedenia so svojimi klientmi.
Yaloma čítam už veľa rokov, bol a je mi veľkou inšpiráciou pre to, ako sa snažiť pracovať v terapií s klientmi. Či už zameranie sa na tu a teraz, snaha nedávať sa do role poradcu, či ,,odborníka na všetko“. Niekedy sa mi to darí viac a inokedy menej.
Príbehy v jeho románoch mi boli veľmi blízke a niektoré postavy z jeho kníh sú doteraz mojimi tichými spoločníkmi na mojej terapeutickej ceste. Dá sa povedať, že do určitej i keď samozrejme v obmedzenej forme mi bol Yalom aj tieňovým supervízorom. Aj keď mi je jasné, že to nebola supervízia v pravom slova zmysle.
Človeku môže byť v živote užitočné, ak má v sebe dáky obraz múdreho starca, s ktorým sa vie stotožniť, alebo inšpirovať, či podporiť. Mne sa tým múdrym starcom z oblasti psychológie a psychoterapie stal práve Yalom.
Čítam ho od 16 rokoch, opakovane a stále prichádzam v jeho textoch na nové veci. Tak ma napadlo, že ak by jeho kniha Hodina Srdca bola už jeho naozaj posledná, tak sa môžem vrátiť k jeho dielu. Aj tak tam nájdem vždy niečo nové.
Čítanie jeho kníh sú pre mňa hodiny srdca a je to autor, ktorý sa mi nevryl do mozgu, ale priamo do srdca. Som rád, že tam ostal doteraz.
