Minulý rok sa mi podarilo zabehnúť aspoň 1 maratón, vybral som si Rajec. Nevyšiel mi, dobehol som, no vypadal som ako zoschnutý vrabec na Sahare.
Keď som manželke povedal, že o rok to idem behať znova a pokúsiť sa to zabehnúť lepšie, tak len krútila hlavou, dal som si povedať. Neprihlásil som sa.
Blížil sa víkend, kedy mal byť Rajecký maratón. Špekuloval som, že by som si mohol dať horský maratón. V lese sa mi to zdá menej náročne, ako na úpeku a asfalte.
Nikdy som nebežal Ľubochniansku dolinu. Pozrel som si trasy. Pozdával sa mi beh Ľubochnianskou dolinou až na Borišov a zbeh necpalskou dolinou. Ukazovalo to na mapách 40 km . Povedal som si, že to by som mohol zubami nechtami dať.
Odviezol som sa skoro ráno vlakom z Martina do Ľubochňe. A odtiaľ som začal bežať, zvedavý ako bude reagovať moje telo a hlava.
Na 16 km v Ľubochnianskej doline som zle odbočil. Po nejakom čase som sa ocitol na hoteli Smrekovica. Predĺžilo sa mi to . Bežal som potom cez Rakytov , Ploskú a Borišov.
Zbehol som necpalskou a zmeškal autobus. Nerád čakám. Dokým mal ísť autobus som si ešte odbehol do Belej Dulice. Mal som čas. Z pôvodných 40 km som nechtiac odbehol dokopy 55 km. Teda vyšiel neplánovane ultra beh.
Naposledy som bežal ultra pred cca 12 rokmi . Mal som preťažené koleno, tak som sa snažil šetriť. Iba raz za dva tri roky som si zabehol maratón.
Niekedy je fajn zablúdiť . Tentoraz sa to oplatilo. Nečakal som, že si ešte v živote zabežím ultra .
Som rád že to vyšlo . Ultra behy majú svoje čaro. Kdesi som čítal, že rýchlosť v behoch starnutím klesá, no vytrvalosť má stúpajúcu krivku.
Môžem to potvrdiť, dobre sa mi bežalo. Boli samozrejme úseky, kde to vypadalo ako zelené peklo. No nakoniec to bola iba fáza, ktorú bolo treba prečkať a bežať ďalej.
V Necpalskej doline som to zavŕšil otužením v chladnej vode, to bola čerešnička na torte.
Ultra beh je moja srdcovka, snáď o rok zase čosi vymyslím a nechtiac zablúdim :-).
