Blog Zápisky z Ostrej č.1:
Dnes som sa vybral zabehnúť si Ostrú s Merry( sučka cane corso) krásny kopec 800 metrov prevýšenie 5 kilometrov z domu , snažim sa ju vybehnúť tak raz za týždeň , niekedy to nevyjde . Behávam ráno väčšinou pred 5.00 nabalím vodu do rupsaka , zoberiem paličky pripravím sprej na medvede a bežím. Z každého kúta v dedine je ešte ticho , zdraví má len jeden vlčiak za plotom občas ešte spí a podarí sa mi prešmýknúť bez jeho brechania. Po kilometri sa čoskoro ocitnem na poľovníckom chodníku v tme .Zapnem čelovku, Merry beží pre do mnou a čekuje či nie je dáky maco na chodníku a ja sa snažím lapať po dychu. Ostrá má len krátke úseky na vydýchanie, občas sa niečo v hore ozve vtedy zbystrím všetky zmysly aj tie čo nemám a bežím ďalej. Od polovice sa začne brieždiť a som rád, že som. Občas tam stretnem kamzíka , dnes ma nepozdravil. Čelovku už môžem vypnúť je síce ešte šero, ale som taký rozdýchaný, že mi to nevadí, vtedy mi nevadí už nič. Posledná tretina, ukážu sa mi skaly, už som tam kde chcem byť . Je tam božské Ticho, zmysly vyostretené plúca z hrude nevyskočené bytie Tu a Teraz. Na vrchole som chvíľu postál , začína ruja. Jeden jeleň z pod Ostrej jeden spod Tlstej , mal.som.to stereo . Život pulzuje v krvi jeleňov , mrknem na stromy keby si ma dáky pomýlil z laňou a bežím dole. Cestou dole ma napadá včerajšia stretávka zo základnej školy , bolo nás pomenej ale bolo zaujímavé stretnúť ľudí po 25 rokoch či tak nejak. Potom som si spomenul na jedného človeka z Prednej Hory pod ktorým som ako psychológ určitý úsek života pracoval, primára Jozefa Benkoviča ktorého som bral ako formálnu aj neformálnu kapacitu liečby závislosti. Jeho častá veta Pokora , Skromnosť a Trpezlivosť , ako zvykol hovorievať zavislým mi naskakovala, keď som bežal serpentínami dole. Dobehol som krátko pred 7 spravil čaj a napísal tento blog.
