Aj napriek nedostatočnému vzdelaniu začala svoju kariéru v roku 1885 v rodnej Pennsylvanii. Prácu reportérky pre Pittsburgh Dispatch získala, keď poslala nahnevaný list šéfredaktorovi ako odozvu ku článku „Na čo sú dobré dievčatá". Šéfredaktora zaujal jej štýl písania, a dal jej prácu.
Nellie Bly sa nezaoberala písaním len ženských námetov. Inkognito získavala informácie k článkom. Zaujímala sa o témy ako detská práca, nízke mzdy či nebezpečné pracovné podmienky, ktoré si vyskúšala na vlastnej koži. Na jej prácu sa postupne začali sťažovať inzerenti, a kvôli tomu začali jej písanie obmedzovať.
V roku 1887 odišla pracovať k Josephovi Pulitzerovi do New Yorku. V denníku The New York World sa mohla naplno venovať investigatívnej žurnalistike. Obdobie začiatkov investigatívnej žurnalistike sa spájajú aj s „kydaním špiny".
Medzi jej prvé články pre The New York World patril „Desať dní v blázinci - 1887". Kvôli konkrétnemu článku predstierala šialenstvo a dala sa zatvoriť do (vtedy nazývaného) Blackwell Island. Po prepustení napísala článok, v ktorom opísala neľudské zaobchádzanie s pacientmi. Podľa jej slov „Liečebňa pre duševne chorých na Blackwell Island je ľudskou pascou na potkany."
O niekoľko rokov neskôr odhalila nespravodlivosti a korupciu chudoby, lobistov; spôsoby ktorými boli väzenkyne provokované políciou; nedostatočnú lekársku starostlivosť a mnohé iné.
Blyovej sláva otvárala dvere k takým ľuďom, ako boxer Johnovi L. Sullivan, aktivistke Susan B. Anthonyovej a anarchistke Emme Golman.
Vrcholom jej kariéry bolo, že sa v roku 1889 odhodlala poraziť Phileasa Fogga, fiktívnu postavu Julesa Verna z knihy „Cesta okolo sveta za osemdesiat dní".
S podporou redakcie sa 14. novembra z New Yorku vydala na cestu okolo zeme. Na cestu si zabalila len malú tašku. Vo Francúzsku stretla manželov Verneovcov. Pani Verneová okomentovala odhodlanú reportérku takto: „Verím, Jules, že prinúti tvojich hrdinov vyzerať hlúpo." Jules Verne súhlasil so smiechom. Nellie Bly dokázala obísť celú zemeguľu a vrátiť sa do New Yorku po 72 dňoch, 6 hodinách, 11 minútach a 14 sekundách - z čoho vznikol nový svetový rekord.
Vo svojich tridsiatich rokoch sa vydala za 70-ročného Roberta Seamana, priemyselníka a milionára. O desať rokov, po smrti manžela unikla pred bankrotom firmy do Európy. Písal sa rok 1914. Vo Viedni bola svedkom vypuknutia vojny, čo ju prinútilo vrátiť sa k písaniu. Stala sa prvou vojnovou reportérkou, ktorá priamo z frontu písala pre New York Evening Journal. V roku 1919 sa vrátila do New Yorku a písala pre New York Evening Journal, pomáhala ženám pri hľadaní práce, zháňala peniaze pre vdovy, deti a mnoho iného.
Elizabeth Cochrane Seaman zomrela v New Yorku 27. januára 1922 vo veku päťdesiatsedem rokov na zápal pľúc. Pochovaná je na súkromnom cintoríne Woodlawn v Bronxe, štáte New York.
Ďalšie zaujímavosti o tejto zaujímavej osobnosti si môžete vyhľadať napríklad aj na:
http://en.wikipedia.org/wiki/Nellie_Bly
http://czech.prague.usembassy.gov/prvni-investigativni-novinarka-nellie-bly.html
http://www.scholastic.com/browse/article.jsp?id=4961
http://www.pbs.org/wgbh/amex/world/peopleevents/pande01.html
