Vždy som chodila rada „ku krížu" ako to my miestni nazývame. Miesto je to malebné, ukryté za riekou kde sa stretáva s lesom. Všade naokolo vás omámi vôňa ihličnatých stromov. Vždy keď tam prídem, či už náhodou alebo úmyselne, cítim pokoj. Pri jednom strome, nachádza sa kríž. Ľudia, ktorí sa oň starajú, vyjadrujú tomuto malebnému miestu i pánu Bohu na kríži náležitú úctu. Naposledy keď som tam bola, miesto zdobil krásny vianočný stromček. Bol určite z neďalekého lesa, ktorý rád obetoval jedného zo svojich „bratov" len aby aj miesto „dedine za chrbtom" slávilo Vianoce.
Je to miesto plné sentimentu. Aspoň v mojich očiach navždy takým ostane. Bola som veľmi malá, keď sme tam začali chodiť. S rodičmi, ktorí mi chceli priblížiť čaro prírody ako neoceniteľné. Keď si na to spomeniem, viem naisto, že už aj vtedy som tak nejako vnímala ako poctu ísť radšej tam, ako na kolotoče. Jediný dôvod, prečo by sa mi tam mohla točiť hlava, by bola nádhera.
Kedysi sa tam nachádzali aj posedy, miesta kde ste si mohli v pohodlí sadnúť s blízkymi ľuďmi a opiecť niečo nezdravé. Dnes sú minulosťou. V myšlienkach sa k nim môžem vrátiť. Tam sú v bezpečí. Možno aj z toho dôvodu sa tam vraciam často zapaľovať sviečky. Nielen pre pána Boha, ktorý sa z nich môže tešiť, ale aj preto, aby som si posvietila na minulosť.
Pred nedávnom som niekde na internete čítala príspevky o sile sviečok. Dočítala som sa, že si ľudia zvykli zapáliť sviečku pri významných udalostiach, oslavách alebo pre radosť. Napríklad ja mám v každej miestnosti viac ako dve sviečky. Mne prinášajú väčšiu radosť ako kvety. Keď ich zapálim, prichádza z nich krásne svetlo a teplo. Moja malá magická chvíľka a to len stačí škrtnúť zápalkou.
Veľmi ma zaujali aj rady či povery, ktoré sa vzťahujú ku sviečkam. Rada sa s Vami o ne podelím. Tu sú:
Vianočné sviečky nechajte prirodzene vyhorieť pre požehnanie a šťastie.
Na Silvestra podarujte voskovú sviečku ľuďom, ktorým chcete popriať šťastie, zdravie a veľa zdaru. Túto sviečku je však potrebné počas Silvestra aj spáliť.
Pri narodení dieťaťa, oslave narodenín aj úmrtí páľte bielu sviečku. Je to farba ochrany.
Obrad sfukovania narodeninových sviečok pravdepodobne pochádza z Artemidiných rituálov. Všetky sviece musia zhasnúť naraz. Dym, ktorý tak vznikne, odnesie vaše prianie priamo do nebies. Dôležité však je nevysloviť prianie nahlas.
Ak je vonku búrka, páľte pre bezpečnosť posvätenú sviecu.
Ak sa sviečka nerozhorí, príde búrka. Je to vzhľadom na vyššiu vlhkosť vzduchu.
Nemali by ste roztápať základňu sviečky, aby pevne stála. Prináša to vraj nešťastie. Je lepšie roztopiť trochu vosku v nádobke (resp. nakvapkať horúci vosk do nádobky), a potom doň položiť sviečku, aby dobre stála.
