Písmo:
A-
|
A+
Koľko kvapiek v mori,
toľko ľudí na zemi,
koľko zvierat po zemi sa hmýri,
koľko kvetov omamne nám vonia.
Toľko morských vĺn a ich nádherný šum,
toľko nových životov,
toľko vernosti - no nie od ľudí,
toľko milých a nežných pohladení.
Prečo more neustále opakuje pohyb?
Prečo je toľko zlomených sŕdc?
Prečo jediný čo nám veria nehovoria?
Prečo to, čo dáva nežnosť nie je človekom?
Asi to tak má byť, dookola to isté robiť.
Asi sú zlomení, aby sa neskôr spojili v pevnejší celok.
Asi by nám povedali, čo počuť nechceme.
Asi sú tu len na to, aby srdcu voňali.
