A mne dnes teda nič nešlo. Od toho, že som zabudla poslať žiadosť o internát, cez to, že som sa vykašlala aj na hladanie brigády.
V hlave sa mi však objavila predstava niečoho, čo by mohlo potešiť znudenú zmaturovanú ženskú dušú - niečo sladké.
"Dnes a bude piecť", povedala som si víťazoslávne. Chcelo by to niečo ľahké, ľahšie, najlepšie najľahšie.
Rozhodla som sa pre cookies. Také tie chrumkavé kolieska, známe z amerických či anglických filmov a čajov o piatej. Google mi poskytol neskutočné množstvá receptov, z ktorých sa mi podarilo vybrat vylučovacou metódou "čo mám doma".
Vytlačila som si recept, namotala brata, že aká to bude fun (veď keď sa to pototo, nech to neni len na mňa+lacná pracovná sila), zhromaždila potrebné suroviny, a pustila som sa do nepoznaného.
Nezvyknem sa nejako obracať v kuchyni - jednak na to máme starkú, a ak sa aj pokúsim, aj tak vás k tomu nepustí, pretože to aj tak neviete. Preto sme sa aj my, s bráškom, vtárili, že sme viac Jamie O. z telky, ako naša šikovná starká.
Pomiešali sme teda, čo sme mali, následne sme z vytvorenej zmesi urobili na plechu malinké pohorie kopčekov a vrchov a vymodelovali ich do tvaru, aký by toto pečivo malo mať. Šupli do rúry a čakali. Sledovali sme to s bratom ako by to bol holywoodsky film práve ocenený Oscarom. Voňalo to krásne a mali sme radosť, že robíme niečo užitočné. Že aj mátinka bude na nás hrdá, že sa neválame pred telkou či nesurfujeme netom.
A potom to prišlo.
Kopčeky (teda už kolieska) sa nám začali roztekať. Naše cukrovo-maslovo-orieškovo-čokoládovo-múkové pohorie sa rozsypalo. Roztieklo sa po plechá ako láva, a keby sme na vrch každého Montu nedali oriešok, ani by sme nevedeli, koľko koláčikov to pôvodne bolo. Mali sme zrazu z kusov 11tich 1.
Dopiekli sme. V zlatej voňavej zliatine ostali malé ryhy, ktoré ukazovali, kde sú hranice pôvodných koláčikov. Rozrezali sme to, a tak nám napríklad vzniklo cookie v tvare budovy pentagonu. A to sa zas nepodarí hocikomu. Aj keby sa snažil.
Taktiež sme sa s bratom dohodli, že cookies nie sú tvrdé, ale chrumkavé. Uvidíme, čo povie zvyšok rodiny;) Držte palce.
Po dnešnom dni som sa rozhodla, že sa do pečenia už len tak ľahko nedám, a môj budúci manžel by mohol vedieť variť aj piecť (pre istotu a aj pre plnohodnotný život našich detí).
PS - Ak som niekoho inšpirovala;). Stránka je v ANJ, ale dá sa;)
