Vymenujem a skomentujem fakty zo stretnutia, ktoré ma prekvapili, ktoré som neočakával alebo ktoré som očakával, no nedočkal som sa ich.
Začnem súperom. Mužstvo Islandu vychádzalo síce z defenzívy, ale musím oceniť, že hralo s dvoma útočníkmi, čo som nepredpokladal. Tréner hosťujúceho mužstva ukázal tak určité sebavedomie a naznačil zámer uhrať lepší výsledok ako prehru. Dosiahol úspech hoci všetky ukazovatele zápasu Slovensko : Island okrem výsledku boli v náš prospech Držanie lopty 55% : 45%, strely na bránu 9:3, strely mimo bránu 9:1, strely zblokované 2:0. Z parametrov zápasu vyplýva , že tento cieľ hráči Islandu naplnili so značnou dávkou šťastia, ale aj s prispením taktických činností, výkonu a nízkej efektivity nášho mužstva.
Pri nástupe do prvého polčasu stretnutia ma v našom mužstve prekvapili dve veci. Neúčasť hráčov Norimbergu v základnej zostave a rozostavenie s útočnou trojicou. Predpokladal som, že naše mužstvo začne v optimálnom resp. v najsilnejšom zložení a dá hneď v úvode jasný signál prevahy a pokúsi sa rozhodnúť zápas. V úvode zápasu sú jasne definované taktické úlohy a zámery. Hráči po oťukaní sa so súperom nájdu vzájomné väzby, môžu naplniť očakávania trénerov, overiť správnosť taktických predpokladov a obohatiť hru vlastnou tvorivosťou. V priateľských zápasoch dochádza v druhom polčase po viacerých nevynútených striedaniach k zmenám úloh, k zmenám rozostavenia. Čo prinesie takáto zmena nemožno nikdy dopredu vedieť. Hráči sú koncentrovaní viac na individuálne taktické riešenia a zlepšenie hry viac závisí od snahy jednotlivcov vybojovať si miesto v kádri mužstva aktívnou hrou. Rešpektujem však zámer trénera vyskúšať iný taktický variant. Rozostavenie s tromi útočníkmi (Šesták – Jakubko – Hološko) prinieslo mužstvu prednosti i nedostatky. Našou výhodou bolo, že krajní obrancovia súpera boli viazaní a ich útočné činnosti boli eliminované. Nevýhodou bolo prehustenie priestorov pri postranných čiarach. Okrem útočníka a obrancu sa pri čiarach objavovali aj krajní strednopoliari. Útočné kombinácie troch našich hráčov na malom priestore vo väčšine prípadov končili neúspechom. Uvoľňovanie priestoru útočníkmi (Šesták, Hološko) premyslenými kombináciami s výmenou miesta sa prakticky nevyskytli. Trvalá výmena miest (Hološko na pravej strane, Šesták vľavo, 22 minúta) to nezmenila. Mohlo to byť len preverením vhodnosti daného hráča presadiť sa po jednej či druhej strane ihriska. V prvom polčase sa po krajoch ihriska vydarili tri kombinácie na každej strane. Jediná akcia s prenesením hry na kraj ihriska spĺňajúca kritériá kvalitnej útočnej kombinácie bola zakončená Hološkovou hlavičkou do tyče po centri Saparu. Jakubko dostal dvakrát vhodnú loptu do šestnástky súpera. Niekoľko striel na bránku Islandu z druhej línie nemalo dostatočnú razanciu. Prvý polčas priniesol veľa nedorozumení, statickú hru s priemerným nasadením.
V druhom polčase sa rozostavenie zmenilo. Dvoch nových útočníkov (Vitek, Mintál) doplňovali hráči stredu poľa Šesták, Borbély (64. Štrba), Hanšík a Jež. Do obrannej štvorici sa od 64. minúty dostal Ďurica. V závere (79. min.) dostal príležitosť na prevej strane obrany Krajčík. Z dvojice útočníkov sa hlavne Mintál sťahoval do stredu poľa. Hral prakticky ako strednopoliar. Bol najlepším našim hráčom v druhom polčase. Aj Vitek vykonával dosť konštruktívnej práce, tým odčerpával dosť energie, ktorá mu chýbala v šestnástke. Typicky vysunutý útočník chýbal. Škoda, že táto dvojica nehrala od začiatku stretnutia.
Čech, Jež a Hammšík obsadili ľavú stanu. V hre bola výrazne táto strana preferovaná. Pri postrannej čiare bol dostatok lôpt. Najlepšie sa s nimi vysporiadal Čech, ktorý včas centroval. U Ježa sa prejavoval častý jav v hre praváka na ľavej strane - oneskorené centrovanie spôsobené prehadzovaním lopty na sinejšiu pravú nohu. Hamšík pracoval s loptou zdĺhavo. Viacerými dotykmi s loptou sa oneskoroval s prihrávkou. V rozhodujúcich momentoch nehľadal spoluprácu a neúspešne sa púšťal do slalomových individuálnych prienikov.
Pravá stana v druhom polčase ustrnula. Šesták sa nedostával do kombinácií jeho aktivita výrazne poklesla. Únik, do ktorého sa v druhom polčase dostal sa mu nepodarilo premeniť. Lopty z obrany preberal chrbtom k bráne atakovaný súperom. Spolupráca na pravej stane viazla. preto ma prekvapili hodnotenia hráčov známkami (SME 28. 3. 2008 – Island už nie je trpaslíkom....). Našim najlepšie hodnoteným hráčom bol Čišovský (hodnotenie: 2). Pre mňa je prekvapením už jeho nominácia. Zdôvodniť sa dá jeho schopnosťou dávať góly. Aj v tomto zápase trikrát ohrozil bránku súpera. V Corgoň lige je jeho ofenzívna činnosť úctyhodná. Strelil v tomto ročníku ligy už 6 gólov (celkove 30). Pozrime sa však na jeho defenzívnu činnosť. V zápase proti Islandu od 55-tej minúty po 70-tu minútu smerovalo z jeho strany do našej 16-tky päť nebezpečných centrov. Čišovský len jeden center zachytil. Tri centre boli nebezpečné, ale podarilo sa ich našim hráčom zneškodniť. Z posledného (70 min.) sme dostali prvý gól. Týmto centrovaným loptám predchádzalo nedôsledné obsadzovanie protihráča Čišovským. Jeho obranná činnosť v tomto hernom úseku bola nedostatočná. Zvýšené útočné úsilie nezbavuje hráča obranných povinností. Takáto nedôslednosť neprejde ani proti súperovi, ktorý nepatrí k špičke. Pri takejto činnosti v zápase proti silným súperom by bol iný scenár ako bol proti Islandu prekvapením.
K obrannej činnosti sa dá vyjadriť krátko. Stred obrany vrátane ľavej strany obrany pracoval dobre. Nepripustil útočníkov Islandu k významnejším rýchlym protiútokom. Túto kvalitnú činnosť však degraduje neorganizované usporiadanie hráčov pri rohovom kope
v 79 minúte. Iste, bola tam chyba brankára, ale ostatní hráči pôsobili staticky a odovzdane. Ak sa o tejto činnosti v príprave na zápas hovorilo, tak musí byť jasné kto pokyny nedodržal. Analyzovať je nutné rozostavenie pri štyroch rohoch, ktoré náš súper kopal. Z toho možno posúdiť aké opatrenia boli urobené v príprave a ako sa dodržiavali. Z mojich pozorovaní som pravidelnú organizačnú schému nedokázal zistiť.
Dá sa povedať, že mať tak trochu šťastia a výsledok mohol byť iný. Takýto postoj však nerieši podstatu problému. Celkový dojem z hry nášho mužstva nebol dobrý. Nejasnosť v taktických činnostiach, nezohranosť, vzájomná neznalosť vlastností spoluhráčov a mnohé ďalšie nedostatky otvárajú priestor pre prácu trénerov. Po tomto zápase sme akoby na začiatku. A vyhlásenia po skončení takéhoto zápasu tiež nemohli prekročiť rámec stretnutia. Požívajú sa staré výroky.
Tréner Bohemians Praha Tomáš Pospíchal ešte minulom storočí formuloval výrok: „Futbal nemá logiku“. S presnou obsahovou stránkou tohto výroku vyjadrujem zásadný nesúhlas. Futbal má logiku! V prenesenom zmysle slova môžem tento výrok chápať vo význame:
„Zápas nevyhráva vždy lepšie mužstvo“. Je však niečo nelogické na tom, ak zápas vyhrá mužstvo, ktoré strelilo dva góly a jeho súper len jeden? Z hľadiska logiky je víťaz daný pravidlami. Je nepodstatné, že víťaz mal päťkrát menej príležitostí skórovať ako porazený súper. Podobne je to s výrokmi: „Nezaslúžili sme si prehrať“ alebo „Zaslúžili sme si aspoň remízu“. Výhra, remíza ani prehra nemajú so zásluhami nič spoločné. V rozhovoroch po stretnutí takéto vety zazneli. Ak nevieme niečo vysvetliť alebo zdôvodniť pomáhame si známymi výrokmi, ktoré umožňujú preklenúť trápnu chvíľu ticha pripadne nahradia jednoduché priznanie: neviem. Slúži ku cti trénera Kociana a aktérov stretnutia, že po sklamaní, znechutení a v strese z nevydareného zápasu pri mikrofóne potlačili emócie a nehľadali lacné výhovorky. Pokúsil som sa aj ja pozrieť bez emócií na súvislosti zápasu Slovensko – Island. Zo stretnutia som v tomto priestore nemohol spomenúť všetky pripomienky, námety a otázky ktoré ma pri sledovaní zápasu napadli. Bolo by určite vhodné podrobnejšie prediskutovať mnoho detailov, ale obávam sa, že zo strany kompetentných nie je záujem.
Nevyhrali sme druhý prípravný zápas. Pred kvalifikáciou nás čakajú ešte zápasy s Tureckom a Švajčiarskom. Je otázne či s týmito súpermi vyhráme. V minulosti naša reprezentácia v priateľských zápasoch vyhrávala a niekedy aj s veľmi silnými súpermi (Francúzko, Nemecko). V kvalifikačných zápasoch so silnými súpermi sme potom zlyhávali. Dúfajme, že tentoraz to bude naopak. Všetci pre to môžu niečo urobiť. Aj keď pravdepodobnosť úspechu je pomerne malá, nádej zomiera posledná.
