V sobotu bolo príjemné slnečné popoludnie v Banskej Bystrici a po dlhšom čase som sa mohol pustiť do ešte príjemnejšieho ničnerobenia. V rámci extrémne náročného popoludňajšieho programu som sa znenazdajky a neplánovane ocitol v Záhrade – Centrum nezávislej kultúry. V priestoroch centra bolo nezvyčajne živo a ľudia prichádzali v čoraz väčších skupinkách. Čo sa tu bude diať? Na dverách som zbadal plagát s nápisom „ Odkrývanie odkrývania – odkrývanie pamätníka a večer venovaný spomienke na Jána Langoša „ Ostal som a neľutujem.
Počas celého večera zaznelo mnoho slov vďaky, úcty, spomienok a nazerania do budúcnosti. Uvedomil som si v čom spočívala veľkosť tohto človeka. Bola to morálna sila a odvaha. Odvaha bez zbrane bojovať za slobodu, za slobodu svojho svedomia. Odvaha odkrývať minulosť, ktorú by mnohí najradšej zmazali. Odvaha vydať sa na cestu reflexie a odhaľovania neprávostí, prenasledovaní a hriechov minulých komunistických a fašistických režimov.
Som o tom presvedčený, že takých ľudí potrebujeme aj dnes. Potrebujeme nezabúdať na svoju minulosť a mať odvahu pozerať sa späť. Táto potreba by mala byť o to viac intenzívnejšia v prostredí dnešnej Európy a Slovenska, kde nové latentné podoby extrémizmu a neslobody v nás stále driemu a sú na vzostupe. Nemusíme ísť ďaleko, stačí sa pozrieť k našim južným susedom alebo na naše jednofarebné zasadanie vlády, vlády jedného vodcu, jednej strany a možno aj jedného hesla: „chcem mať viac!“
Marcus Tullius Cicero povedal o histórii : „Dejiny sú svedkami času, svetlom pravdy, živou pamäťou, učiteľkou života a poslom minulosti.“ Slová platné vtedy, dnes aj zajtra. História nás môže naučiť neopakovať naše chyby, avšak záleží či budeme na jej „ hodinách“ dávať pozor.
Ďakujem Jánovi Langošovi za jeho silu a odvahu a ďakujem všetkým tým, ktorí usilovne bojovali za to, aby sme mohli v Bystrici spomínať na to, aké je dôležité odkrývať svoju vlastnú minulosť.
