keby...
som nezačal ako dieťa šermovať... asi by som nedopadol najlepšie...v mladosti som tak trochu inklinoval k hipiekom. Občas sme sa stretli, zarobili na ulici hraním a spievaním nejaké peniaze a potom kúpili pár pív a prespali v parku. Vďaka šermu som týmto aktivitám neholdoval pričasto a nikdy som sa nestal skutočnou súčasťou partie.
som nezačal hrať na gitare...asi by som bol o čosi menej populárny v škole, lebo by sa aj moji žiaci museli učiť recitovať vybrané slová :o)
som nešiel študovať učiteľstvo...asi by som nepoznal pocit, aké je to byť Červenou Čiapočkou :o)
som nestretol Barunku...asi by som žil bohémskym životom, neustále hľadajúc, navonok pôsobiac akože všetko mám na saláme a som "cool", ale v hĺbke duše by som bol ukrutne nešťastný...
sme nemohli mať deti, tak ako nám to predpovedali lekári...zrejme by sme si deti adoptovali a potom spoločne bojovali s ich genetikou...
sa naši nerozviedli...asi by som omnoho viac dôveroval ľudom okolo seba a bol pravdivejší a skutočnejší, lebo by som sa nebál, že ma moji najbližší zrania...
som nerobil v nemocnici...nikdy by som sa od najlepšieho priateľa nedozvedel, že smrť neexistuje...
boli na mňa naši prísnejší a donútili ma rozvíjať moje danosti...hm, tu mi napadá veľa vecí. Možno by som bol hudobníkom. Milujem hudbu, len nepoznám noty...
som sa nedostal na gymnázium...(na základnej škole som nebol nijak extra dobrý žiak a na športové gymnázium som sa dostal súhrou rôznych náhod)...asi by som niekde manuálne pracoval, možno by som robil murára...
ma v tretej triede, keď som strčil prsty do zásuvky, zabila elektrina...neputovalo by svetom toľko mojich omylov a chýb...
som v nedeľu 24.10.2010 nestihol lietadlo do Ruska...neboli by v tomto blogu fotografie z Moskvy...
som nečítal Pána Prsteňov...asi by som nenapísal tento blog...ale kto vie...
