Bývalý (m)učiteľ na I. stupni ZŠ, ktorý sa platonicky priatelí s Jonathanom Livingstonom, so Siddhárthom a hobitmi. Znamenie vodnára ho predurčuje k uletenosti všetkými smermi - hudba, literatúra, šport ... Zoznam autorových rubrík: Moja malá fikcia, Viera ako ju cítim, Aj také sa mi stalo, Moje malé postrehy, Zo života, Život je krásny, Malé gramatické okienko, Logopedické okienko, Rozprávky (aj) pre dospelých, Milovaťžofiu, Nedeľná ... veď viete : o ))), Biblia očami laika : ), ...cestou ma vanie..., šerm, moje hudobné výlevy, Etika u mňa v triede :o), Moja poviedkovňa, Pracujem ako divý :o), baška, (pre mňa) zaujímaví ľudia, na slovíčko, Nápadník, Súťaž krátkych videí, Súkromné, Nezaradené
Frčím v aute do Južných Čiech, kde mám po dvoch týždňoch vyzdvihnúť naše Prďole. Chvíľami sa usmievam, ako strelený, lebo...vlastne ani neviem prečo. Možno preto, že mi v poslednom čase skrátka všetko vychádzalo a teším sa na stretnutie s nimi a cítim sa šťastný...
Tak nejako to spieva Paľo Hammel a myslím, že tak nejako to cíti z času na čas každý z nás.
„120 korún,“ oznámila trafikantka lenivo. Chlapík, tak do štyridsiatky, držiaci v ruke stokorunáčku, bol prekvapený a zjavne zvažoval, čo spraviť. „Môžete to prosím stornovať,“ zahlásil napokon rozpačito. No skôr, než stihla predavačka akokoľvek zareagovať, ozval sa mladík, stojaci hneď za ním (musím povedať, že nie veľmi sympatického výzoru - taká korba, hlava temer dohola, čierna kožená bunda, prísny výraz tváre) : „Ja tú dvacku doplatím. Vrátite mi to niekedy nabudúce.“ Pričom v zápätí položilna pult zelenú bankovku.
...dnes len také tri malé postrehy o rodičoch a deťoch z ďalšej kapitolky Starého zákona...
„Miško, bolo by správne, aby si dnes popoludní zostal s nami,“ opatrne začala naliehať. Vôbec sa jej nepáčilo, že by mali byť dnes popoludní sami...a popravde, veď si to dieťa vzali z domova, tak im to predsa tak nejako dlží... „Prečo ?“ spýtal sa tmavovlasý chlapec a cez prižmúrené oči zlostne pozoroval rodičov. Tí sa v prvom okamihu nezmohli ani na jediné slovo. No už o malú chvíľu zavelila mama na protiútok: „Michal! Lebo si naše dieťa, staráme sa tu o teba, živíme ťa. Všetko robíme len pre teba a ty?“ v rozčúlení hľadala slová. Od hnevu jej vynechával hlas: „Veď...“ „Veď čo?“ nenechal matku dohovoriť. „Všetko musí byť vždy len podľa vás. Nenávidím tú vašu istotu, že všetko robíte správne!“ Počas posledných slov vybehol z kuchyne, zatresol presklenné dvere... sklo sa rinčaním rozkotúľalo po podlahe... Ešte dlho potom bolo z jeho izby počuť bezmocný plač...
Sextant je zoznam vecí základnej krízovej výbavy pre prípad stroskotania, schválený americkým námorníctvom :o)
Pre tých, ktorí sa uberajú inými cestami a činia iné rozhodnutia ako vy, ste iba fikciou. Rovnako I oni pre vás sú len myšlienkou. Máte sa od seba navzájom čo učiť. (R. Bach)
Tie naše ešte nie, ale raz k tomu istotne príde a potom...
„Pán učiteľ, a načo sú na svete kliešte?“ pýta sa ktorýsi z mojich mučeníkov. Počas pobytu v škole prírode sme ich museli veľa vyberať a tak mi táto otázka prišla celkom logická. Popravde, okrem nejakej rovnováhy v prírode mi nič nenapadalo a tak som povedal, že toto bude vedieť zrejme len ten, kto to všetko stvoril (Samozrejme som dodal, že o stvorení existuje viacero teórií a ktorá z nich je pravdivá, sa asi tiež nedozvieme práve v tejto chvíli :o))).
S mojím starým otcom, už som o ňom niečo písal, sme pravidelne dostávali od babky bojové úlohy, čo treba opraviť, urobiť a tak. My sme sa vždy riadne zašili a opravovali a upravovali sme to, či ono, celé dopoludnie :o) Děda rozprával zaujímavé príbehy a tak nám ten čas vždy prešiel veľmi rýchlo. Občas, keď sa stalo, že sa čosi nepodarilo spraviť podľa našich predstáv, děda mávol rukou a povedal: „No jo, tak se to nepovedlo, ty ses taky nepovedl a neni to tak špatný.“ :o)))
V škole mi pribudli dvaja noví žiaci. Majú už cez dvadsať a chceli by sa v budúcnosti venovať (m)učeniu. Keď sme sa spolu pripravovali na hodiny, spomínali chalani, že doteraz absolvovali len náčuvy v tichých triedach s klasickým spôsobom výučby, kde všetko prebehlo štandardným spôsobom (Cítil som z toho trochu dešpektu – ale možno to bol len mylný pocit i keď musím otvorene priznať, že som podobne reagoval i ja, keď som voľakedy začínal.). Medzi rečou som teda podotkol, že...
Nejaký ten „štamprlíček“ ma nezabije, uvažujem nalievajúc si „slivku“ po návrate z práce. Dal som si ešte ďalšie dva – tri, napokon som to zalial (rozumej pribrzdil :o) pivom. Nuž takto to išlo zopár mesiacov. Pomedzi to som si privyrábal hraním v jednom bare, kde sa o mňa občas štamgasti tiež „postarali“…
Pod stromom poznania pokojne sedí čert a diskutuje s anjelom. „Ale taká palica, to už je naozaj zlá vec. Veď si len predstav, ako veľmi sa s ňou dá ublížiť, dokonca i zabiť.“ Čert zmĺkol a čaká, čo na to anjel. Ten sa na chvíľu odmlčí a potom vraví: „No, ja neviem. Čo ak tú palicu použije niekto len na to, aby sa o ňu v starobe oprel...“ „Tak puška, zvolá čert, alebo nejaká iná strelná zbraň, ha. Stačí len stlačiť kohútik a ... kopa mŕtvych...kopa zla,“ teraz sa čert musel pousmiať. Bol spokojný sám so sebou, už videl svoje víťazstvo na dosah.
Včera, keď som večer venčil Beňa, som sa vonku trochu zdržal.
Otec ho často bíjaval. Stačilo, keď si trochu vypil, ba niekedy, ani to nebolo treba...
Mohlo byť niečo po pol štvrtej a ona, rovnako ako každý deň, cestovala z práce. Starý „ikarus“ prehrkotal cez Pezinok, Svätý Jur a vchádza do Bratislavy. Pomaly vstala, prišmochtala sa ku dverám a zazvonila, keďže zastávka, na ktorej vystupovala, bola „Na znamenie“. Ani si nevšimla, že na mieste, kde predtým sedela, zostal opustene ležať jej modrý mobilný telefón. Mladík sediaci cez uličku najskôr len nechápavo pozeral, no potom rýchlo natiahol ruku a mobil vzal. Autobus začal spomaľovať...
Nie som ani zďaleka nijakovsky erudovaný telocvikár, no tento predmet, najmä u tých mojich tretiakov, učím rád. Nejaká tá naháňačka na úvod, potom rozcvička, na spestrenie rýchla vybíjaná. Aby sme aj učebným osnovám a plánom spravili radosť, nasleduje pasáž „seriózneho cvičenia“ a po nej, po nej obvykle príde na rad florbal alebo futbal. Záverečnú hru zvyčajne sprevádzajú vášnivé výkriky, smiech, či plač...
