Nuž tak tu ho máme. Môj brat Andrej počas svojho prvého zápasu na seniorskom svetovom pohári (vlastne to bol jeho prvý zápas v živote na takejto veľkej súťaži a ten šašo ho vyhral :o).
Ale začnime pekne poporiadku...
Keď sme vystúpili na námestí Piazzale Roma z autobusu, náš prvý pohľad bol... Mnooo, aspoň sa človek nebojí, že by si nemal v Benátkach kam odskočiť :o)
Vpravo, či vľavo, pán Baťa? Vlastne je to jedno...vyzerá to tak, že všetky naše cesty smerujú, rovnako ako v živote, k jedinému cieľu...
Neuveriteľné, aj napriek toľkej vode všade navôkol, sa tu chrobákom darí celkom dobre (čo mňa, ako zarytého "beatlesáka", hovadsky teší :o)
No a čo by to bola za fotoreportáž z Benátok, keby chýbal...
Čaro predchádzajúcich generácií je neodškriepiteľné...
Najskôr to bol len cudzí človek, ale keď sa stretli naše objektívy... zasmiali sme sa...a kde sa dvaja ľudia smejú, nie je viac miesto pre odcudzenie...
...kto má skutočne rád zvieratá, nemôže byť zlým človekom...
...každý z nás je na inom brehu... nech je most akokoľvek blízko, aby sme sa stretli, musíme najskôr obaja nájsť dostatok pokory, urobiť prvý krok...
...keď už sa na most odvážime, stretnutie a spoločný pohľad stojí za to...
V živote sa nám mnohokrát stane, že sa správame ako blázni. Otázkou zostáva, či túto úlohu dokážeme prijať s náležitou poctou :o)
...nech už sú naše modlitby smerované ku komukoľvek a odohrávajú sa kdekoľvek, nemali by byť splnením povinnosti, ale túžby...
...zákaz vjazdu do slepých uličiek...možno je tam preto, aby sa pridišlo zbytočným zrážkam...ľudským tragédiam...
Naše vnímanie reality je silno ovplyvnené dlhodobými stereotypmi...čo ale urobíme, ak príde niečo, čo nám nedáva zmysel...čo nedokážeme rozumne vysvetliť???
...aj každodenný rozvoz tovaru,
či odvoz smetí, môže mať isté čaro :o)
...niekedy je skrátka v našich životoch viac masiek a pretvárky, než dokážeme uniesť...
...niektoré veci sú iné, než sa nám javia na prvý pohľad...dost brutálne som sa zľakol, keď ten biely šašo spravil prudký pohyb smerom ku mne :o)
...a konečne San Marco...
...aj keď niektoré veci by človek radšej nevidel...
No čo, keď sa nezadarí "mat", aj "pat" vie potešiť (podesiť?)...
Čarodejník Gandalf povedal: "Nerozhodujeme o dobách, ktorých sa dožijeme. Iba o tom, ako naložíme s časom, ktorý nám bol dopriaty..."
No a taká "pohoda, klídek a tabáček" na strávenie niekoľkých voľných chvíľ v živote, má tiež svoje čaro :o)
Konečne sme pri telocvični. Je to neuveriteľné, ale sotva päť minút od námestia sv. Marca je ukrytá takáto hala
toto je pohľad z bočného vchodu (pre tých, ktorí použili taxík :o)
Počkať, počkať, veď ešte nie sme v Pise, tak čo to má znamenať?
Tak až teraz...tu je to už v poriadku :o)
Ale veď nie je až taká šikmá...
...možno niekedy záleží na uhle pohľadu...jedna a tá istá vec sa môže javiť z dvoch rôznych uhlov pohľadu diametrálne odlišná (tak, že by predsa len až taká šikmá bola?)...
Trhovisko pred šikmou vežou pôsobí, až na tie ceny, úplne obyčajne :o)
Cestou späť sa ešte rozlúčime s Benátkami...tak teda dozdivenia...
...ehm... chcem povedať...dozjedenia...
arrideverci...
