Odpoveď som dostal dnes ráno v autobuse. Od seba samého ;) Zistil som, že všetko, čo robím, robím preto, lebo ma to baví a robiť to chcem. Či už je to práca platená, alebo len dobrovoľníčenie ;) Aby som citoval svoje dnešné myšlienky... Nie som zlatokop a ona nie je šľapka! ;)
- - -
Celá knižka končí mojim návratom zo/do(?) sna. Mám však taký zvláštny pocit, že sa Borke a Robovi cestou domov ešte čosi pritrafilo, a preto prosím všetkých, ktorí knižku kúpili (svojim) deťom, aby im odkázali...
Moji mílí malí/veľkí čitatelia,
adresa svrcidom@gmail.com je od dnes plne funkčná a budem šťastný, ak si po prečítaní knižky nájdete chvíľku čas a dopíšete posledný príbeh (v knižke máte naň ponechané posledné stránky :). Mám totiž trochu obavy, či sa Borka a Rob dostali bezpečne domov a či tam zase nenašli nejakú galibu ako vtedy, keď sme sa vrátili a starký bol fuč.
Majte sa krásne, skladajte básne,
Dávid, bývalý pojedač hmyzu ;)
Ps: Jedna z prvých čitateliek je Timka, ratolesť môjho inoparťáka Tibora.
...My dospelí sme už skrátka takí. Keď sa bojíme zosmiešnenia, alebo znemožnenia, radšej povieme to, čo všetci očakávajú, skrátka niečo normálne...
(Z knihy Celkom ako sen, ja pojedač hmyzu)
