Byť dospelým je špinavá záležitosť. Ale niekto to robiť musí. (Robert Fulghum)
Keď som sa po ňu o hodinku vrátil, prekvapilo ma, aká je veselá. Štebotala a žiarila. Celkom iné dieťa to bolo. Netrvalo dlho a dozvedel som sa priamo od pani učiteľky, čo je za tým. Veve vraj bola úplne vynikajúca, hrala s citom a ľahkosťou, dokonca prekonala svoju staršiu sestru..Poďakoval som jej a rozmýšľal, že je to vlastne po prvýkrát, čo Veve v niečom prekonala Viki. Od malička sa ju snažila „dobehnúť“, ale stále bola krok nazad. V škole, v šerme, ba aj na ihrisku, keď sme sa šli len tak ponaháňať a dnes...dnes sa jej to podarilo. Čo si asi myslí? Ako to vníma? Čo cíti?...
„Ocko, Vikuške to nepovieme, dobre?“ prerušila moje myšlienky. Zmätene som na ňu pozrel, no než som stihol čokoľvek poznamenať, dodala: „Stačí, ak jej povieme, že ma pani učiteľka pochválila. Nemusíme hovoriť aj to, že som bola od Viki lepšia.“ Najskôr som sa nezmohol na slovo a až po hodnej chvíli som zo seba vysúkal: „Nepovieme? Prečo?" Odpoveď prišla takmer okamžite: „Bola by smutná.“...
Byť rodičom je špinavá záležitosť, ale niekedy je to tá najkrajšia vec na svete...
