Chcela som

Chcela som napísať, ako veľmi mi chýbaš.. Ako veľmi mi chýba tvoj srdečný smiech, pri ktorom sa ti vždy robili jamky v lícach. Ako mi chýbajú tvoje zvláštne modrosivé oči. Ako mi chýba TVOJA vôňa dokonale zladená s vôňou Marína krému. Chcela som napísať, že sa mi nepretržite vracajú útržkovité spomienky z detstva, keď si bola ešte zdravá a chodili sme na chalupe na túry a zbierali sme ostružiny.... Chcela som napísať, že mi chýba aj vôňa tvojho bytu a naše kávičkové popoludnia, keď som bola malá a ty si mi robila detskú kávu so šľahačkou posypanú Benkom a ja nikdy nezabudnem na vôňu tvojich strieborných lyžičiek presiaknutých stovkami káv, ktoré si nimi miešala ešte omama... Zvláštne, keď si na teba spomeniem, ešte skôr ako ťa mám pred očami, zafunguje mi pamäť čuchová: Marína krém a tie kávové lyžičky... Až potom mám pred sebou tvoju tvár a krátke záblesky teba v rôznych situáciách. Chcela som napísať, že mi chýbajú naše spoločné letné rána na chalupe, keď si už bola chorá, zaspávanie s tebou v jednej izbe, tvoje ohľaduplné nočné chodenie na záchod s baterkou v ruke, len aby si ma nezobudila... Chýbajú mi tie letá, aj keď naši už chalupu predali... Chalupa bez teba ostala...čudná. Chýba mi tvoje neustále pletenie a háčkovanie... ostali po tebe háčkované vankúše a záclonky z chalupárskych okienok, ktoré si mama preniesla do domu. Mne ostal len jeden pulóver, bledomodrý s lodičkovým výstrihom a ja ho z času na čas vyberiem zo skrine a obzerám si ho, na chvíľku oblečiem a vrátim naspäť... Chcela som napísať, že mi chýba aj tvoj kritický pohľad, keď som v lete prešla po dvore v plavkách a ty si na chvíľu prestala pliesť alebo čistiť zemiaky na priedomí, okuliare ti skĺzli na špičku nosa a ty si si ma mlčky premerala takým zvláštnym kritickýmpohľadom... Takto sa na mňa teraz niekedy pozerá Veve...Chcela som napísať, ako veľmi mi chýba tvoje hladenie ma po vlasoch, keď si mi pritom vravievala, že keď nosím cop, vynikne mi tvár (ty si hovorila tvárička, ale mne to nejako nejde...)...Chcela som napísať, že mi chýba tvoje vychutnávanie jedla, tvoja kuchyňa, tvoja chuť učiť ma variť, tvoje rozprávanie po maďarsky, tvoj zhrbený chrbát, dopoludňajšie pozeranie nemeckých seriálov, lúštenie krížoviek, spomínanie, hranie žolíka, večerné triedenie liekov na ďalší deň, červený župan... Chcela som si pustiť to staré rodinné video, na ktorom je aspoň torzo toho skutočného, dôležitého, kde sú spomienky v rýchlych obrazoch ...Nepodarilo sa mi spojazdniť ho.Chcela som si dnes zapáliť sviečku, ale našla som doma len jeden nefunkčný zapaľovač, a tak som soptila na toho môjho huliča, že mi tu nenechal ani jeden použiteľný...(zapálili sme ju pred chvíľou spolu...). Chcela som len napísať, že mi chýbaš niekoľkokrát za deň, v posledné dni však mimoriadne... a aj dnes, keď by si mala narodeniny...