O necelý rok ho opustila. Nikto tomu moc nerozumel, lebo navonok pôsobili ako príjemný pár. Po dvadsiatich rokoch spoločného života bola ona stále svieža, milá a krásna, on príkladný otec a manžel, ktorý sa staral o rodinu...
Podpísal rozvodové papiere, i keď o sebe celý život tvrdil, že je nerozvediteľný. Sám už nechcel hľadať inú, no vedel, že nepodpísať, by bolo sebecké. Nechcel jej stáť v ceste za šťastím. Nechal jej a deťom všetko, čo spolu mali...
Vedel, že učiť už nemôže. Bol príliš nešťastný a takí ľudia by učiť nemali, sú totiž na deti zlí....
Vzal si starú gitaru a „dvacku“ (na jedno orosené : ). Na stôl položil peniaze, ktoré celé roky šetril na stav rodinnej núdze a pomaly odišiel...
Išiel kam ho nohy niesli (no občas samozrejme stopol aj nejaké to auto : ), až sa dostal do nejakého veľkého prístavu a nechal sa najať na nákladnú loď, ako pomocná pracovná sila. A plavil sa...
Ďalšie správy sú nejasné. Povráva sa, že sa počas cesty zoznámil s nejakým misionárom a keď loď po niekoľkých mesiacoch zakotvila pri brehoch Južnej Ameriky, pridal sa k nemu na ceste za kmeňom žijúcim kdesi hlboko v pralese...
Častokrát rozmýšľal o návrate, najmä kvôli deťom, no hanbil sa. I keď to ľudia z ich okolia nevideli, on vedel, že odchod milovanej ženy, bol najmenej spolovice jeho zásluhou. Staral sa o deti i o rodinu, to hej. Ba aj opíjať sa už pred rokmi prestal. A pletky so ženami mu tiež nehrozili. No aj keď ju hlboko miloval, jedno jej nedokázal dať. Skutočný vášnivý vzťah popretkávaný empatiou a citlivým vnímaním jej tichej krehkosti. Nevedel si predstaviť, ako by toto svoje zlyhanie vysvetlil deťom...
Keď sa konečne raz rozhodol, že sa vráti domov, šiel sa ešte posledný raz zahrať s deťmi náčelníka na skrývačku. Hry s deťmi bral vždy vážne a tak tomu bolo aj teraz. Vliezol do hustej koruny stromu a mädlil si ruky, ako je dobre schovaný, keď odrazu pocítil ostrú bolesť v ramene. Bol to had...
Ps: Tento príbeh sa nikdy nestal, no mám taký zvláštny pocit, že by sa stať mohol...
