Odrazu si ju všimol a pokročil smerom k nej. Mladá antilopa sa celá triasla, podlamovali sa jej nohy a srdce...srdce v jej hrudi bilo rytmus najkrajšej piesne na svete.
Pár mesiacov zažívali skutočný raj na zemi. Žili iba jeden pre druhého. Bolo to krásne, no po určitom čase si antilopa všimla, že jej milý neznesie, keď má ísť niekde sama. Doslova ju k sebe priviazal, ba aj plot okolo domu posunul smerom k domu, len aby mu bola stále na očiach.
„Večer sme chceli ísť...“ „Nikam nepôjdeš!“ nenechal ju ani dohovoriť. Antilopa potlačila zlosť a ľahla si pod oblok. Keď okolo polnoci zaspal, potichu vstala, naposledy sa naňho zahľadela. Bol stále krásny a ona ho milovala, no kdesi v hĺbke svojich útrob cítila, že jeho väzenie ju pomaly zabíja. A čo bolo ešte horšie, čoraz častejšie pociťovala vlastný hnev, ktorý nikdy pred tým nepoznala. Mala z toho hnevu strach a nechápala, čo sa s ňou deje. Nie, tu ostať nemôže. Otočila sa a vykĺzla von do chladnej noci.
Celú noc bežala, aby sa dostala pokiaľ možno čo najďalej. Keď sa konečne zastavila, ocitla sa na akejsi lesnej čistinke. Všetko živé naokolo zatajilo dych a s akousi nevysvetliteľnou bázňou hľadelo na toľkú krásu. Vedela to. Vdychovala obdiv nozdrami a nemohla sa ho nabažiť po toľkom väznení. Odrazu sa v diaľke zjavil statný lev. Lenivo kráčal priamo k nej. Antilopa nelenila a v okamihu zmizla v húštine na opačnej strane čistinky. Ukryla sa tak, aby mohla leva pozorovať. Niečo akoby vravelo, že by mala ujsť, no hlavou jej neustále vírili myšlienky na väzenie, z ktorého ušla. Na ich lásku, ktorú zabila jeho snaha vlastniť ju. A to len z hlúpeho strachu, že by ju mohol stratiť.
Pomaly vykročila z krovia. „Nie, nerob to!“ kričal chrapľavo kdesi v hĺbke jej útrob prastarý inštinkt, no cez sladký hlások pýchy, sa do uší mladej antilopy nedostalo celkom nič. Vlastne nie! Nebola to pýcha, ale nešťastie zo sklamania a bezradnosti... Lev sa dvoma pružnými skokmi dostal až k antilope, ktorá odovzdane stála na mieste.
„Antilopy jelenie sú v zajatí veľmi prítulné a milé, pokiaľ majú dostatok priestoru. V tesných ohradách a malých priestoroch začínajú byť útočné a agresívne.“(Encyklopédia zvierat)
Ak teda plánujete mať doma antilopu, nezabudnite, že vzťah nie je väzenie a láska nie je obojok. V opačnom prípade môže dôjsť ku zbytočnej tragédii, akých sme denne svedkami.
