Nápad zašermovať si na majstrovstvách Slovenska ako družstvo Králikov, bol pôvodne len žartom, ktorý ktosi prehodil, aby reč nestála. Veď kto by očakával, že po mnohých rokoch v úlohe trénerov sa vrátime s otcom na planš ako aktívni športovci...
Zraz Králikov na Majstrovstvách Slovenska v šerme fleuretom prebehol vo všetkej počestnosti:
V hale sa objavil čierny klobúk, z ktorého sa najskôr vynoril prvý Králik. Hovorme mu Andrej :)
Mrštne vyskočil aj druhý, ktorého ľudia zovú Július (alias Džuso :)
Potom dlho, dlho nič...a potom...stále nič...a potom...vystrčila sa šišatá hlava, ktorá však okamžite zase zmizla a z klobúka sa ozvalo hlasné chrápanie. Až keď zvyšní dvaja Králici vyliali do klobúka vedro vody, nevrle vyliezol :)
Na začiatku súťaže družstiev musí byť pozdrav:
"Kúzelníka Pokustóna zdravia...
...jeho Králici!"
Každý veľký tím má vlastného fotografa. My sme si vybrali Veve Králičku :)
Nehrajúci kapitán a tréner - Viki Králička :)
Oficiálnym lekárom tímu sa stala - pani doktorka Králiková (nakoľko je logopédkou, jediné možné zranenie, ktoré sme mali povolené, bola narušená komunikačná schopnosť :)
A roztlieskavačka - Iva Králiková (pískala a kričala tak hlasno, až ju Veve napomínala, že sa nemôže sústrediť na fotenie :)))
A potom to začalo...Július - najstarší a najmenší z nás (ten v čiernej maske oproti :)
Dávid...V strede stretnutia bol stav vyrovnaný. 25:25...koniec tohto zápasu - 30:29 v náš prospech, ale že som bol na konci s dychom, rozoznala aj Barunka, ktorá pri pohľade na mňa skonštatovala, že vykazujem známky infarktu :)
Andrej...v dramatickom závere bolo všetko otvorené...
Napokon sme podľahli našim súperom 45:40 :).
Asi by sme mali byť smutní a nešťastní, ale nejako to nejde :). Bola to fakt haluz a keď rozchodím svalovicu, tak sa na tom aj schuti zarehním (zatiaľ ma príliš silné pohyby brucha bolia :)))
Ps: Pre tých, ktorí nám fandili a sú sklamaní z nášho neumiestnenia sa, mám dôležitú správu: Jedno prvenstvo máme isté! Boli sme totiž najstarším družstvom na turnaji (vek 122 rokov :)
