tak, ako som nechal dlhšie stáť svoj učiteľský diár ja. Chystajúc sa na hordu detí a hrstku učiteľov v Žiline, vytiahol som ho po vyše roku z poličky a začal hľadať inšpiráciu. Listujem.
...
(hneď na druhej strane som narazil na fotku) Toto je Adam, učil som ho na Tbiliskej ten rok, keď som odtiaľ odchádzal. Veľký sympoš...keby som mal niekedy syna, chcel by som, aby bol celkom ako on...
(asi o päť strán ďalej vykukáva odkaz) "Ocko, ja nechcem súťažiť," zahlásila Viki na jednej z akcií, ktorú som organizoval. Zatváril som sa dosť nepríjemne s podvedomým zámerom vyvolať u Viki pocit viny za to, že som pripravil pre ňu a kopec iných detí zaujímavé aktivity a ona nechce súťažiť (zjavne sa mi to podarilo :( ). "Somár, truľo, imbecil," vravel som si, keď som večer našiel na vankúši odkaz a docvaklo mi, ako hlúpo som sa choval...a aj horšie by som si zaslúžil pomenovať.
(o pár strán ďalej založená písomka z prírodovedy) "Podpisovať sa nemusíte," povedal som. "Prečo?" Začal som rozdávať. "Jááááj, veď každý má na písomke svoju vlastnú tvár," chichúňali sa :)
"Veve, nečmáraj mi do toho. To sú moje prípravy na hodiny." Veve posmutnela a keď som sa pozrel, čo mi tam "načmárala", posmutnel som aj ja, že som sa choval tak hlúpo. A potom som jej povedal, že "viem prečo" a ona mi hneď odpustila. Má ma omotaného okolo prsta, no súčasne ma bezhranične a bezpodmienečne miluje a odpúsťa mi každý prešľap...práca by nikdy nemala byť viac, než domov...
"Štvrtáci sexujú," ozývalo sa vtedy chodbou. V diári mi ostal ťahák, ktorý som si na danú hodinu vytlačil z netu :)
"Omylom som sa pobil s bystrým plyšovým macíkom," čítam vetu z cvičného diktátového zošita. Zrejme som zošity pozbieral na opravu pred koncom roka a keď som ich vracal deckám, žiak chýbal a zošit mi ostal založený v mojom diári plnom príprav...Toto nebola zďaleka najabsurdnejšia veta, ktorú som v diktáte dal. Raz som tusím vymyslel diktát o vzťahu kobyly a rysa a posledná veta bola, že ak sa zaľúbenci vezmú, možno budú mať rysokobyliatko :)))
Býval som slabý žiak a vybrané slová som nikdy neovládal. Lenže keď som nastúpil do školy ako (m)učiteľ (okrem iného aj slovenského jazyka), bolo nevyhnutné niečo s tým spraviť...a tak som spravil :)
Etika: Tímová práca...nie som si istý, ale myslím, že som vtedy rozsypal korálky po triede a zvolal: "Súťaž!" pričom som rýchlo vysvetlil, že súťažia oni, ako trieda, proti mne, ako učiteľovi. Úlohou je zozbierať viac korálok, ako protistrana. Hneď začali tímovo spolupracovať :) Najskôr sa smiali, ale keď som spoza chrbta vytiahol metličku a lopatku a začal naberať mnoho korálok naraz, razom ich smiech prešiel :) Etiku mali moje decká najradšej...myslím, že aj ja...a hádam najuletenejšia bola tá, kde som prišiel o vlasy :)
Ps: Smutné veci vybledli a zostali len ako malé výkričníky, pripomínajuce skôr mierumilovné dvojbodky. A to krásne, to krásne narástlo do nevýslovných rozmerov :)
...
Včera sme si s kolegami urobili kávu. Len čo sme sa napili, prišlo zistenie, že mlieko v káve je skazené. Lenže papiere sa nekazia ako potraviny. Nekysnú, neobsychajú, ba ani nezosmradnú, keď ich necháte dlhšie stáť bez použitia...
