„Ty sa máš, aj ja by som chcela vyhrávať,“ vraví Viki. Rozmýšľam, kde som len túto vetu už počul? Už to mám! Bolo to v telocvični na „Bernoláku“ približne pred 25 rokmi. Šermovalo sa prvé kolo, mal som v skupine Pištu Zacharova, ktorý bez problému všetko povyhrával a ja som v duchu reagoval podobne ako Viki teraz...
...Viki má za sebou prvé preteky. Podarilo sa jej dať tri zásahy a my sme na ňu príslušne hrdí. Ja som na prvých pretekoch nedal ani jediný. Bolo to v Košiciach a už cestou tam som mal akýsi zvláštny pocit, že si musím chrániť masku, tak som vyčkal na chvíľu, keď bolo kupé prázdne a schoval som masku pod sedačky. Cesta bola dlhá a tak som na schovanú masku trošku pozabudol, pričom som sina ňu spomenul až vtedy, keď sme vystúpili a sprievodca dával pokyn vlaku, aby pokračoval ďalej na Východ. Len tak – tak sa podarilo vlak zdržať, aby bola moja maska zachránená. Teraz si to neviem vôbec vysvetliť, no strach o masku ma neopustil ani na mieste a tak sa stalo, že som ďalší deň nastúpil na prvý zápas bez masky. Dôvodom, ktorý som uviedol svojim oddielovým kolegom bolo, že som ju nechal skrytú v hoteli pod posteľou, aby mi ju niekto neukradol. Cestou naspäť sme nestíhali vlak, ktorý sa práve rozbiehal, keď sme prichádzali na stanicu. Išli sme teda až ďalším. Dodatočne sme sa dozvedeli, že ten predchádzajúci vlak havaroval...Někdy je prohra výhrou...
Keď nad tým všetkým tak rozmýšľam, ani veľmi netúžim po tom, aby sa z Viki stala úspešná reprezentantka, možno skôr, aby vďaka šermu raz dokázala SKUTOČNE VÍŤAZIŤ a POZNAŤ PRAVDU...
Ps: A keďže každý ďalší pohľad znamená lepšie poznanie skutočnosti, tutohľa pohľad našej maminy :o)
