A potom sa, zrejme náhodou, hrabete v starých fotografiách a objavíte...
...Hlboká, detská ortopédia (veľmi, veľmi dávno)
"Dávid, my by sme si chceli skúsiť zašermovať," vraví mi krpec, ktorý sa narodil bez rúk a na Hlbokej je už ako inventár. (Vedeli, že sa venujem šermu, vždy som bol tak trochu chválenkár :o). Trochu sa pomrvím, očami prebehnem jeho kýpte (je už po druhej operácii a ešte niekoľko mu ich lekári sľubujú, aby sa dočkal aspoň trochu "funkčných" rúk), potom pozriem na jeho potenciálneho súpera, beznádejne pripútaného k lôžku. "Ja neviem, chalani. Fleuret je dosť ťažký a treba pri tom aj trochu pobehovať a poskakovať." Zmĺknem.
O dva dni neskôr som videl najfenomenálnejší zápas svojej šermiarskej kariéry...
...a poháre z Juniorských Majstrovstiev Európy, ktoré doma dlhší čas plnili funkciu zberačov prachu, pocítili na moment svoju zašlú slávu...
Priatelia, usmievajme sa na upršaný svet, lebo dnes je krásny deň :o)
