Som ženatý už zopár rokov. Žijem s prekrásnou a citlivou osôbkou, ktorá je úžasnou manželkou i maminou. Na počiatku nášho vzťahu to so mnou Barunka nemala vôbec ľahké (netvrdím, že je to teraz prechádzka ružovým sadom : ). Dosť som pil a moja životná filozofia bola prepiť sa na druhý svet. Nejako som sa cítil ukrivdený životom a toto bol spôsob, akým som sa svetu sťažoval. No ona mi dala istotu domova a lásku, ktorá mi pred tým tak chýbala a jej nedostatok bol asi pravým dôvodom môjho sebectva a egoizmu. A čo je hlavné, ukázala mi cestu k Bohu. Zmenila od základu moje sebavnímanie. Zo zakomplexovaného pijana sa stal aktivista za ľudské práva a slobodu zvierat, neohrozený bojovník proti rasizmu, hlúposti, vojne a...
Mnohé z mojich aktivít som už približoval v článkoch na blogu, no vždy prešli tou pomyselnou strižňou. Dovoľte mi teda aspoň zopár príkladov, že v každej úžasnej veci sa potajme zakráda aj nejaké to zlyhanie.
Čo takto párky párty..., nuž zabudol som v texte spomenúť, že počas skvelej párky párty som nechal doma tehotnú Barunku. Ja viem, pre tie deti, z ktorých už teraz väčšina nežije, to bolo super, ale...(prečo tu musí vždy byť nejaké ale : )
A superhviezdičky z Kramárov? Zapožičiavanie techniky, nákupy materiálu, samotné nahrávky a spracovanie zabralo niekoľko dní, počas ktorých mala Barunka na starosti kompletne všetko. Deti som videl len takpovediac z rýchlika, takže sa dá povedať, že tých pár dní, akoby boli bez otca (ak je aj otec doma a sedí s dieťaťom pred počítačom, nepovažujem to za adekvátne pomenovaniu - som s dieťaťom).
A čo takto senegalské srdce, ktoré tak urputne bilo v rómskej bránke. Nuž príprava celého projektu obnášala temer 20 hodinový pracovný čas po dobu dvoch mesiacov. Doma som bol nervózny, lebo to, či ono nevyšlo a museli sme hľadať iné riešenia. Často som sa bezdôvodne hneval a neustále som bol duchom úplne inde. A mamina. Ešte ma podporovala a pomáhala hľadať náhradný variant, keď som ja pomýšľal na odvolanie celého projektu. Ako manžel, či otec som bol v tej dobe úplne nulový.
Najhoršie na tom všetkom je to, že počas zachraňovania sveta občas zabúdam na záchranu vlastnej rodiny a beriem náš spoločný život ako samozrejmosť. Je smutné, že žene, ktorá mi pred rokmi zachránila život, niekedy nedokážem pomôcť, len preto, lebo uleteného vodnára viac napĺňa záchrana sveta, než pomoc tým najbližším. Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých som sklamal, no najmä tým najbližším. Moja vďaka patrí takým ľuďom ako je Vašo, či Katka, ktorí mi znova a znova neúnavne pripomínajú, že stretnúť v živote tú pravú, je obrovské šťastie a je odo mňa trúfalosťou, takto riskovať.
Verím, že sa mi aspoň trochu podarilo ubrať z tej diabetickosti, ktorú nám jednostranná prezentácia našich príbehov na blogu ponúka.
