Len tak zo žartu som potom zavolal známemu z „Antolskej“, že či náhodou podľa vzoru „Partizánskej“ tiež nechystajú nejaké reorganizačné opatrenia. Skoro mi vypadlo slúchadlo z ruky, keď sa z druhej strany ozvala veta : „No, u nás už tiež krv nedaruješ! “ Moje odhodlanie trochu ochablo, no nakoľko som voľakedy pracoval na detskom oddelení v nemocnici a viem, aké je hrozné čakať na operáciu pre nedostatok krvi, rozhodol som sa nevzdať to. Tento raz som sa s plnou vážnosťou telefonicky informoval a dostal som na výber „Kramáre“ a „Ružinov“. Vybral som si „Kramáre“. Personál bol veľmi milý a ochotný, no ako už tradične, v čakárni bol „milión“ ľudí, a s nimi súvisiace zabité dopoludnie.
Počas predodberového vyšetrenia som sa dal do reči s lekárkou a pýtal som sa jej, prečo zrušili „darcovské“ oddelenie na „Antolskej“. Tá položartom prehodila, že možno zrušia aj „Kramáre.“ To už bolo na mňa priveľa. Na moju otázku prečo, len mykla plecami. Zjavne sa jej nepozdávalo, že z „Partizánskej“ musela odísť na „Antolskú“ a odtiaľ na „Kramáre“. Pravdupovediac, ani sa jej nedivím. Jediné, čomu sa divím je, že zatiaľ čo nemocnice potrebujú urgentne krv a čakárne transfuziologických staníc sú na prasknutie plné, niekto tieto stanice ruší. Prečo ?
