„S tým hnevom má vlastne Veri pravdu,“ uvažujem, keď si rozhovor znovu premietam. Nie je dôvod hnevať sa, ak niekto robí to, čo má. Koniec koncov, kritizovať dokonalý mechanizmus prírody, to nie je len tak. Problémom však zostáva, ako teraz presvedčiť Veri, že liečiť sa treba a to i napriek smrteľnému nebezpečenstvu, ktoré z kurírovania pre bacily plynie. „A čo takto bacilo-polepšovňa,“ skrsla mi v hlave spásna myš aj s lienkou : ). „Veri, ak chceš, môžeme tie zlé bacily poslať do bacilo-polepšovne, kde sa z nich stanú bacily dobré. Tie potom budú pomáhať tvojmu telíčku. Čo ty na to? Skúsime to?“ spýtal som sa s nádejou v hlase. „Hm, to je dobrý nápad.“ skonštatovala a až teraz to pre ňu bolo uzavreté : ). Tak to by sme mali. Narýchlo som našiel protibacilový bylinkový čaj, ktorý doma máme vďaka starostlivej mamine stále naporúdzi a ktorého obal je pokreslený všakovakými bacilmi. Potom som Veri informoval oficiálnym hlasom o transporte bacilov do polepšovne vodno – čajovou cestou. Všetko prebehlo bez komplikácií a keďže sú momentálne bacily v polepšovni, netreba sa v prípade použitia liekov obávať ich ujmy. Stačí teda už len maličkosť. Navštíviť lekárku : ). Svojim spôsobom sa táto malá etuda dá považovať za pekný príklad nesebeckého správania voči svojmu okoliu. Možno, ak by sme i my, dospelí, dokázali pozerať na ľudí okolo seba o čosi menej sebeckejšie, bolo by cvrk lepšie , na tomto našom svete : )
Zlé bacily, už sa na vás nehnevám...
„Oci, prečo tak kašlem?“ spýtala sa dnes ráno Veri. „Máš chorôbku, ktorá sa volá laryngitída. To znamená, že máš v sebe zlé bacily, ktoré žijú z tvojho telíčka. To potom tvoje telíčko trochu vyčerpáva. Pani doktorka nám dá liečiky a ty budeš znova zdravá,“ vysvetlil som a ďalej som téme nevenoval pozornosť. „A kam pôjdu tie zlé bacily ?“ nedala sa odbiť dcéra. „No, oni bez tvojho telíčka zomrú a bude pokoj,“ povedal som stručne. Vzápätí prišla reakcia, ktorú som mohol len ťažko predpokladať: „Ale ja nechcem, aby zomreli! Je mi ich ľúto. Zlé bacily, ak ma počujete, tak kľudne zostaňte u mňa, ja už sa na vás nehnevám. Nechcem, aby ste zomreli...“