Polnoc je preč a žiaden čas,
neškrtí už to ticho v nás.
Pyšné pole slnečníc, neponúka viac už nič,
plaché nič, nahý gýč.
Klamstiev a zrád, viac než dosť.
Miliónkrát, zhorel most.
Láska je už iba slovom,
ktoré smutne páchne lovom. K slobodným okovom !
Pretvárke prázdnych krás sa podávam,
s úsvitom večne spolu, no na veky vekov každý sám.
Ja už nechcem plávať, vo víne hlučne sa utopím,
netúžim vedieť prečo, chcem vedieť iba s kým.
Polnoc je preč, prichádza deň.
Falošný jas, čo nesie tieň.
Neskladajúc z tvárí masku,
Chrobáci šíriaci lásku, lásku, lásku.
Pretvárke prázdnych krás sa podávam,
s úsvitom večne spolu, no na veky vekov každý sám.
Ja už nechcem plávať, vo víne hlučne sa utopím,
netúžim vedieť prečo, chcem vedieť iba s kým.
Polnoc je preč a žiaden čas,
neškrtí už to ticho v nás.
Pyšné pole slnečníc, neponúka viac už nič,
plaché nič, nahý gýč.
(Táto báseň, je vlastne pieseň a bez vypočutia nemá šťavu, aspoň myslím : )
